Hrôzu, ktorá sa v ten nešťastný piatok odohrala v Paríži, už média opísali naozaj do detailov. Cieľom útokov, ktoré teroristi vykonali skoro súčasne na niekoľkých miestach, bolo jednak povraždiť, čo najviac bezbranných ľudí, rozšíriť medzi obyvateľstvom strach a tiež dať o sebe vedieť. K zodpovednosti za tieto teroristické útoky sa prihlásila islamská teroristická organizácia Islamský štát. Na rozdiel od bombových atentátov na vlaky v Madride (r. 2004 ), ktoré organizovala Al Kajdá a samovražedných teroristických bombových útokov ( r. 2005 ) na londýnsku dopravu ( metro, autobus ), v Paríži teroristi útočili hlavne streľbou z rýchlopalných ručných zbraní. Následne spáchali samovraždy odpálením výbušnín, ktoré mali upevnené na tele. Najviac obetí bolo v koncertnej hale Bataclan ( až 90 ). “ Statočným “ islamským bojovníkom, za ktorých sa títo vrahovia považujú, sa tak podarilo zabiť celkom až 130 ľudí. Okrem toho aj 350 zraniť. Celkový počet obetí môže byť preto ešte vyšší.
Zarazilo má pár vecí.
1. Odkiaľ majú zbrane ? Zväčša sú to útočné pušky typu AK – 47. Pre túto zbraň je vhodnejšie pomenovanie samopal. Podľa svojho vynálezcu ho nazývajú kalašnikov. Vynikajúca 30 ranová rýchlopalná ručná zbraň, funkčná v akomkoľvek prostredí ( voda, prach, mráz ). Pre svoje vlastnosti obľúbená v partizánskych jednotkách i u bojovníkov mestskej gerily. K týmto jednoduchým, ale veľmi presným a spoľahlivým zbraniam sa teroristi dostanú bez väčších problémov. Stačí, že si v niektorom štáte strednej Európy, alebo na Balkáne, nakúpia tzv. expanzné samopaly, ktoré sa dajú použiť len na streľbu slepými nábojmi. Takýto expanzný samopal sa však dá ľahko upraviť na úplne normálnu funkčnú zbraň. Vražedné zbrane tak mohli mať pôvod aj na Slovensku. Aj keď od 01.júla 2015 už platí zákon, podľa ktorého na Slovensku musia byť registrované aj expanzné zbrane. Zákon bol urýchlene prijatý, nakoľko sa potvrdilo, že v januári t.r., pri vraždení v Parížskej redakcii Charlie hebdo, boli použité upravené expanzné samopaly vyrobené v niektorom balkánskom štáte. Predaj týchto zbraní do zahraničia je odvtedy obtiažnejší. Teroristi si ich však mohli kúpiť aj predtým. Samozrejme, samopaly použité pri posledných útokoch teroristov, mohli byť vyrobené aj v niektorom inom štáte, avšak krutá pravda ostáva. Aj v štátoch EU sa dá k tejto smrtiacej zbrani dostať pomerne ľahko.
2. Prečo sa tolerujú letecké presuny islamistických bojovníkov, ktorí majú občianstvo niektorého európskeho štátu ? V radoch teroristickej organizácie Kalifát ( je to výstižnejší názov ako Islamský štát ) bojuje niekoľko tisíc islamistov, ktorí sú občanmi Francúzka, Belgicka, Veľkej Británie, ako aj iných európskych štátov. Ak by bojovali do úplného konca kalifátu ( ten príde čoskoro ), nič proti tomu. Problém je, keď sa títo unavení bojovníci, vracajú ako dovolenkoví turisti naspäť do rodných krajín. Prichádzajú domov nabrať nové sily do ďalších bojov, alebo sa potrebujú zašiť medzi ostatnými súkmeňovcami ako tzv. spiaci agenti. Potom už len čakajú na ďalšie pokyny. Tie môžu prísť za niekoľko mesiacov, alebo za niekoľko rokov. O presunoch islamských bojovníkov v ich rodných štátoch spravodajské služby dobre vedia. Tvrdia, že všetci figurujú na zozname radikálov podozrivých z terorizmu. A teraz to najdôležitejšie. Štáty, ktorých sa tento problém týka, oznámili, že už pripravujú zákony, ktoré týmto hrdinským bojovníkom ZNEMOŽNIA návrat domov. Vraj, ak sa vrátia, poputujú do väzby, potom ich čaká súd a následne väzenie. Neviem do akej miery to budú uplatňovať, pretože súd bude musieť mať dôkazy o ich nezákonnej činnosti v zahraničí. S určitosťou sa však dá očakávať, že proti prijatiu týchto zákonov budú lobovať najmä moslimovia. Budú poukazovať na to, že takéto zákony sú nedemokratické a nehodné vyspelých štátov Európy.
Z dnešného pohľadu sú skoro všetci priami atentátnici ( až na jedného ) po smrti. Zväčša spáchali samovraždu. Odpálili svoje vesty z výbušninami. Polícia týchto samovrahov neznáša. Tvrdí, že aj keď je známe miesto samovraždy, často samotného samovraha nemôžu nájsť. A pritom ho majú aj identifikovať. Jeden radový francúzsky policajt sa vyjadril, že je veľká škoda, že títo samovrahovia nespáchali samovraždu na nejakom ľudoprázdnom mieste ešte pred samotnými teroristickými útokmi. Veru, touto radou by sa mali inšpirovať všetci islamskí teroristi.
Jediný atentátnik, ktorého ešte nechytili, a v súčasnosti je údajne najhľadanejším zločincom v Európe, má však s Francúzskou políciou dobré skúsenosti. Druhý deň po atentátoch prišli do Paríža vyzdvihnúť tohto bojovníka jeho dvaja komplici. Všetci boli občania Belgicka a ponáhľali sa naspäť do Bruselu. V tej dobe bol už Paríž hore nohami a celé Francúzsko v panike. Komplic, ktorý riadil auto, sa vyjadril, že počas cesty ich francúzski policajti zastavili trikrát. Skontrolovali im doklady a popriali šťastnú cestu. Údajne sa veľmi bál. Všimol si, že priateľ vracajúci sa z bojovej operácie, má pod kabátom neprestrelnú vestu, alebo pas s výbušninami. Sám bol prekvapený ako milo, z jeho pohľadu férovo, sa polícajti chovali. Posledná policajná hliadka ich kontrolovala na belgických hraniciach. Aj tam policajti usúdili, že je všetko OK. Veliteľ hliadky si totiž skontroloval zoznam vo Francúzku hľadaných osôb. Na tomto zozname ani jeden z teroristov nebol. Belgicko má však tiež zoznam hľadaných osôb a na tomto už boli všetci traja. Žiaľ, nikoho nenapadlo, že aspoň na hraniciach by mali byť podozrivé osoby konfrontované so zoznamom hľadaných osôb obidvoch štátov. Je to dosť nepochopiteľné, lebo vysokí policajní, ale aj spravodajskí dôstojníci, sú vraj veľmi múdri ľudia. Žiaľ, len v rôznych akčných filmoch.
Na záver to odľahčím takýmto konštatovaním. Keby pri policajnej kontrole zastaveného auta mali podozrivé osoby na hlavách kukly, francúzskym policajtom by možno došlo, že ich treba zadržať. Nebol by teraz nebezpečný terorista stále na úteku.