Po teroristickom útoku v Nice polícia nemala prezradiť médiam meno útočníka

17. júla 2016, elemias, Nezaradené

Samovražední atentátnici so zverejnením svojho mena totiž počítajú. Je to pre nich vlastne tá najdôležitejšia vec. Práve zverejnenie ich mena v televízii, rozhlase, v novinách i na internete im zabezpečí tú vytúženú obrovskú celosvetovú publicitu. 

Zo zakomplexovaného a neznámeho hlupáka sa zrazu stáva známa osoba, ktorá bude v určitých islamských kruhoch ešte aj obdivovaná. Napr. vrah z Nice mal všetky osobné doklady v aute pekne uložené na vedľajšom sedadle. So zámerom nech sa všetci dozvedia moje meno a čo som dokázal. Deň pred útokom oznámil choromyseľný zločinec svojmu susedovi, že o ňom ešte bude hovoriť nielen celé Francúzsko, ale celý svet. Snaha stať sa vo svete známym je z tohto výroku úplne jasná. Žiaľ, treba priznať, že tomuto primitívovi to aj vyšlo.

Polícia mohla zverejniť správu, že útočníkom bol 31 – ročný Tunisan, ktorý žil už 11 rokov vo Francúzsku, že pozná jeho totožnosť a pokračuje vo vyšetrovaní jeho príbuzných a známych. Stačí. Nie je jedno, či ide o nejakého Mohameda, alebo Mustafu ? Vrah predsa nie je na úteku. Načo verejnosti podsúvať celé meno akéhosi psychopata ?

Prezradením totožnosti útočníka sa hneď aktivizujú rôzni bulvárni novinári a utekajú vypočúvať ľudí z okolia tejto vlastne už známej osoby. O vrahovi z Nice už zistili, že bol v rozvodovom konaní, mal drobné konflikty so zákonom ( údajne kradol bicykle ) a celkovo šlo o konfliktné indivíduum.

Tiež sa môže stať, že po roku, keď tento prípad vychladne, objaví sa nejaký začínajúci spisovateľ a bude zisťovať ďalšie podrobnosti zo života tohto masového vraha. Nakoniec o tejto tragédii napíše román, kde hlavným hrdinom bude táto zrúda. Možno predpokladať, že sa kniha bude dobre predávať. Veď čítať o rôznych odporných vrahoch a o ich ohavných zločinoch je pre niektorých ľudí také vzrušujúce.

Takže na záver.

Samovražedným atentátnikom netreba robiť reklamu, po ktorej tak túžia. Treba im ponechať ich anonymitu a bezvýznamnosť. Nie je žiadny dôvod, aby verejnosť poznala tvár a meno akéhosi pomäteného zločinca, ktorý sa chce stať známym na celom svete tak, že pozabíja čo najväčší počet úplne nevinných ľudí.