Naša najznámejšia poslankyňa sa opäť rozhodla, že sa zviditeľní. Skrátila si materskú dovolenku na púhych 5 dní. Údajne len akceptovala požiadavku svojho nadriadeného ohľadne nástupu do práce. Je snáď skrátenie MD niečo neprípustné ? Vôbec nie. Táto pani však veľmi chcela, aby sa jej hrdinský počin rozoberal v médiách. Treba uznať, že sa jej to podarilo. Čo tým dosiahla ? Predovšetkým, ako sa sama vyjadrila, neurobila svojím prenasledovateľom radosť. Ďalej, poukázala na to, že ona je tá ozajstná starostlivá matka na materskej, ktorá by mala byť vzorom všetkým ostatným matkám, ktoré sa celé mesiace, ba až roky, vyvaľujú na materskej dovolenke. S malým nadsadením povedané, je tu aj tretí emancipačný úspech tohto originálneho kroku. Ukázala všetkým novopečeným otcom, že keď oni, po búrlivých oslavách narodenia potomka, nastúpia do práce po piatich dňoch, dokáže to aj ona, hoci by mohla byť na MD. Skrátka, ozajstná žena feministka.
Úvod o emancipovanej poslankyni, u ktorej niekdajšie zdravé sebavedomie už prekryla namyslenosť a sebaobdiv, je otvorením úvahy o rovnoprávnosti žien a mužov.
Rovnoprávnosť zatiaľ najďalej zašla v oblasti športu. Na olympiáde to bolo evidentné. Napr. mali sme možnosť vidieť vzpieranie žien. Podsadité, široké, úžasne silné a menej pekné športovkyne dvíhali nad hlavu činky, ktoré by normálny chlap nevládal ani odkotúľať z pódia. Nevdojak sa mi vynorila spomienka na mocné, vymrznuté a do vaťušiek zababušené ženščiny, ktoré som v Moskve videl ako betonujú podlahy vysokého vežiaka. Otrasný pohľad. Bolo to síce dávno, ešte pred perestrojkou. V období krátkej vlády staručkého Blekotu. Domáci mi vysvetlili, že sú to stavbárky a takáto ťažká práca žien je vlastne súčasť emancipácie. Zároveň ma ubezpečili, že to zanedlho príde aj k nám.
Prenos z olympiády pokračoval a po ženskom vzpieraní nasledovali boxerky. Pri tomto slove každého napadne pánske spodné prádlo a nie malé oduševnené bojovníčky. Na hlavách mali boxerske prilby a preto sa sústreďovali na údery do tváre a do prs. Ešte chcem pripomenúť, že mužský vrcholový profesionálny box sa mi páči. Nevynechal som ani jeden Kličkov zápas. Lenže na ženský box som pozerať nemohol. Pripomenulo mi to scénu z akéhosi bečkového filmu, v ktorom sa dve mladé ženy mlátia hlava – nehlava a okolo nich stoja spotení chlapi, ktorí uzatvárajú stávky na víťazku. Brrrr.
Viem, že množstvo ľudí si myslí, že bez vzpierania a boxu žien by to ani nebola ozajstná olympiáda. Je to vec názoru.
Podľa mňa sú vzpieranie a box mužské športové disciplíny, rovnako ako napr. akvabely a moderná gymnastika sú disciplíny ženské. Môže to však vyvolať dojem, že som odporcom emancipácie. Nie je to pravda.
Pre dosiahnutie rovnoprávnosti by sa mali ženy zamerať najmä na odstránenie diskriminácie v odmeňovaní. Ak vykonávajú rovnakú prácu a sú aj na rovnakých pozíciách ako muži, mali by za ňu dostať aj rovnakú mzdu. To dnes, žiaľ, v bežnom živote neplatí. V niektorých športoch sa však túto diskrimináciu podarilo odstrániť. Príkladom by mohol byť tenis. Už niekoľko rokov dostávajú ženy za víťazstvo, v každom turnaji Grand Slamu, rovnako vysoké odmeny ako muži. Snáď raz takáto ozajstná rovnoprávnosť zavíta aj na Slovensko.