Aj odklad nákupu stíhačiek môže byť dobrý biznis

23. septembra 2017, elemias, Nezaradené

Najprv ako odklad zdôvodnil minister obrany. Situácia sa zmenila, firma SAAB už nechce stíhačky Gripen prenajímať. Ostáva teda len leasing, alebo nákup. Zvažujeme aj americké F16. Prezradil tiež, že si dali vypracovať ponuku z Ruska ( asi sa týkala nielen dodávky nových strojov, ale aj podmienok servisovania starých stíhačiek MIG 29 ). Nakoniec vraj na ministerstve nevylúčili ani drahé dvojmotorové stíhačky. Francúzke Rafale, britsko – nemecké Eurofightery, alebo americké F18. Táto informácia prekvapila aj expertov z tejto branže, pretože ju počuli prvýkrát.

Veľmi záhadne vyznelo jeho konštatovanie, že jeden z výrobcov nám v poslednej ponuke navýšil pôvodnú sumu o niekoľko stoviek milionóv eur.  My však budeme hľadať to najvýhodnejšie riešenie – ubezpečil všetkých.

Na záver minister dodal, že sa objavili aj ďalší dodávatelia. Nespresnil však z akých krajín. Ironicky môžme hádať. Žeby Izrael, alebo Irán ?

Evidentne si pán minister myslí, že čím viac bude tento obchod zahmlievať, tým ľahšie verejnosť príjme jeho vykonštruované vysvetlenie o nutnosti odloženia nákupu stíhačiek.

To, že sa na budúci rok rozhodne, že to budú švédske Gripeny je veľmi pravdepodobné. Rozhodli sa tak Česi aj Maďari a nákup iných stíhačiek by sa ťažko zdôvodnil. Bude mať teda odklad tohto obchodu nejaký prínos pre Slovensko ?

Asi nie. Z odkladu bude mať len dodatočné náklady. Možno 30, alebo až 60 mil. eur. Sú však až dva subjekty, ktorým tento odklad prinesie zaujímavý profit.

Prvým je ruská firma RSK MIG zabezpečujúca servis starých stíhačiek MIG 29, ktorý nás stojí 30 mil. eur ročne. Zmluva s touto firmou však končí už na jeseň 2019, čiže bude musieť byť predlžená ( o rok, alebo až o dva ). Ak totiž rozhodnutie o nákupe Gripenov padne až na budúci rok, potom ich dodanie, pri minimálne dvojročnej dodacej lehote, prichádza do úvahy najskôr až v roku 2020. A dovtedy bude nutné udržať aspoň v prevádzkovateľnom stave tie dva ešte funkčné MIGy.

Druhým subjektom je menšia skupina vplyvných osôb v zákulisí. Celé to zinscenovali práve oni. Dobre vedia, že firma, ktorá dostane takúto zaujímavú zákazku, a pritom s ňou už vlastne ani nepočítala, rada pošle niekoľko veľkých šušňov niekde do Švajčiarska.

Na budúci rok, keď budú obidva spomenuté subjekty spokojné, bude potrebné špecifikovať aké parametre majú mať Slovenskom objednávané stíhačky Gripen. Špecifikáciu by mali urobiť nejakí vojenskí odborníci. Nemalo by to ostať len na ministrovi a na staručkých generálov z GŠ. Tí by mohli rozhodnúť, že bojové stíhačky nepotrebujú žiadnu výzbroj. Takéto konštatovanie sa zdá absurdné. Žiaľ, nie je.

V roku 2015 si armáda SR ( ministrom bol p. Glváč ) objednala 9 amerických vrtuľníkov Black Hawk. A čuduj sa svete, dodali nám bojové vrtuľníky bez výzbroje. Presne tak sme si ich totiž objednali. Zatiaľ sme prevzali len 2 kusy. Čo s takými bojovými vrtuľníkmi ? Údajne sa budú používať na výcvik pilotov, na záchranné akcie a tiež na prevoz vojenskej techniky a pechoty. Bolo potrebné na takýto účel kupovať až 9 kusov ? Celá letka bojových vrtuľníkov, ktoré však nemôžu bojovať, vyšla na 261 mil. eur.

Ak by bolo objednaných bez výzbroje aj tých 14 Gripenov ( suma vyčlenená na tento obchod je 1,1 miliardy eur ), ministrovi, by sa takýto obchod zdôvodňoval ťažšie ako u vrtuľníkov. Výcvik pilotov sa ešte dá akceptovať. Prevoz techniky, pechoty, alebo záchranné akcie to by sa už nedalo ani spomenúť. Minister by však mohol laickej verejnosti vysvetliť, že tieto bojové stíhačky sú nové, moderné, veľmi drahé a také rýchle, že vlastne žiadnu výzbroj ani nepotrebujú.

Záver

Vyvaliť viac ako jednu miliardu eur ( aj keď sa táto suma rozvrhne do niekoľkých tranží a týka sa viacročného obdobia ) len na nákup stíhacích lietadiel ( prečo až 14 ? ) je, z môjho pohľadu, zlé rozhodnutie. Veď armáda SR je v takom dezolátnom stave, že kvôli šetreniu jej musia strážiť muničné sklady civilní zamestnanci a rôzne SBS – ky. Ak zrazu máme toľko financií na modernizáciu armády, nemalo by sa preferovať len letectvo ( najprv vrtuľníky, teraz stíhačky ). Logickejšie by bolo v prvej etape nakúpiť napr. len 7 stíhačiek a investovať do nich polovicu tej obrovskej plánovanej investície. A druhú polovicu ( 550 mil. eur nie je málo ) investovať do nášho zúfalo zanedbaného pozemného vojska.