Takéto školenie by im veľmi prospelo. Školiteľ, odborník na metódy pre menej chápavých poslucháčov, by im vysvetlil ako tajne voliť. Nie je tajomstvom, že niektorí poslanci si najskôr mysleli, že tajné voľby prebiehajú v úplnom tichu a dokonca i v tme. Preto, ešte v januári, keď tajne volili prvýkrát a dostali nezrozumiteľný príkaz – nenápadne nevoliť, radšej sa počas volebného aktu ukrývali na toaletách so zhasnutým svetlom.
Nie je však správne zľahčovať náročný proces tajných volieb, ktorým parlament otravuje verejnosť už skoro pol roka. Poslanci totiž musia voliť podľa najlepšieho vedomia a svedomia svojho šéfa. Problém je, keď im šéf svoje rozhodnutie neprezradí. Potom sa musia rozhodnúť sami. Na takýto úkon však nie sú zvyknutí, preto sa obyčajne znížia k odpisovaniu a tajne volia kadekoho.
Prečo je školenie poslancov dôležité ? Poslancom by pomohlo aj keby sa konalo len tesne pred voľbami. V mnohých firmách, ale aj v štátnych inštitúciach, je často absolvovanie rôznych školení pre zamestnancov povinné. Túto prax využívajú aj ozbrojené zložky a školiť sa musia vojaci i dôstojníci. Preto je zarážajúce, že túto formu zvyšovania odbornej úrovne svojich členov vôbec nepoužívajú politické strany v parlamente. Domnievajú sa, že pozvanie na školenie by na viacerých poslancov pôsobilo urážlivo. Väčšina poslancov má totiž o sebe veľmi vysokú mienku. Pritom práve títo poslanci by odborné školenie potrebovali najviac. Potvrdilo sa to pri opakovaných voľbách kandidátov na sudcov ÚS.
Pred zatiaľ posledným 4.kolom všetci šéfovia strán vyhlasovali, že rozdali pokyny podriadeným tak, aby boli zvolení šiesti kandidáti. Nakoniec poslanci tajne zvolili jedného. Svedčí to o autorite týchto šéfov, ale aj o ich schopnosti dohodnúť sa navzájom. Ak by prezidentka vyberala priebežne po každom kole volieb polovicu zo zvolených kandidátov ( ako jej to dôrazne doporučoval jeden zo straníckych šéfov ) dostala by sa do ťažko riešiteľnej situácie.
Zaujímavé, že za tieto opakujúce sa volebné trapasy vinia dopletení poslanci hlavne bývalého prezidenta, ale aj rôzne vonkajšie vplyvy ( horúčavy, blížiace sa dovolenkové obdobie a pod. )
Ani absolvovanie odborného volebného školenia pod vedením najlepšieho školiteľa, ešte nedáva záruku, že poslanec NR zvládne tak náročný úkon ako je tajná voľba. Môže sa preto stať, že unavení poslanci domrvia aj 5.kolo volieb, v ktorom by mali zvoliť piatich kandidátov. Pritom nasledujúce už 6.kolo volieb by sa malo konať až na jeseň. Pri tajnej voľbe, ani to nemusí byť posledné.
Potom existuje asi len jedno riešenie. Na jeseň prejsť na voľby verejné. Prirodzene takúto zmenu by najprv musel schváliť parlament. Ak by sa hneď realizovala táto forma volieb, nemuseli sa parlament a verejnosť dodnes znervózňovať touto nekonečnou volebnou tortúrou. Tajné voľby sa jednoducho neosvedčili, resp. poslanci na túto formu hlasovania ešte nedorástli.
Pri verejnej voľbe každý poslanec bude voliť presne podľa nariadenia svojho šéfa, ale výsledok sa dá skontrolovať. Žiadne skrývanie sa na toaletách. Žiadne odpisovanie. Žiadna anonymita.
Určite bude zvolený potrebný počet kandidátov a toto jesenné kolo volieb by už bolo naozaj posledné.