Vedomosti mladých z našej nedávnej histórie sú veľmi biedne. O SNP vedia dosť málo. Viniť ich zato by však nebolo fér. Je to dôsledok nášho vzdelávacieho systému. Kto teda môže za to, že mladí často vedia o SNP len dátum kedy vypuklo ? Dokonca si väčšina z nich myslí, že vyhrali partizáni. Aspoň sa tak vyjadrili v prieskume, ktorý vykonal Muzeum SNP v júni tohto roku na vzorke 1000 účastníkov vo veku 15 – 20 rokov. Je to dosť smutné, vzhľadom k tomu, čo SNP znamenalo v novodobých dejinách Slovenska.
Vinníkmi sú politici, ktorí spôsobili, že naše školstvo sa dostalo až na dnešnú ozaj nízku úroveň. Platy učiteľov sú dlhodobo najslabšie zo všetkých profesii, ktoré vyžadujú vysokoškolskú kvalifikáciu. Spoločenské postavenie učiteľa sa prepadlo na spodné priečky spoločenského rebríčka. Napriek tomu sa každá vláda za posledných 30 rokov neustále čuduje, že je učiteľov tak málo a skutočne dobrých a zanietených pedagógov ešte menej. Pritom o spoločensky a finančne zaznávané povolanie nie je už dávno záujem. Dokonca aj absolventi pedagogického štúdia si hľadajú uplatnenie inde. Len preč od tých podceňovaných a slabo platených učiteľov. Rezort školstva bol od prevratu vždy na okraji záujmu každej ponovembrovej vlády. Väčšiu pozornosť mu politici venovali, len keď sa v rámci neho rozdeľovali eurofondy.
Nízka vedomostná úroveň žiakov základných škôl niektorých učiteľov mrzí ( aspoň dúfam ). Tí sa bránia, že v rámci učebných osnov nemajú priestor oboznámiť žiakov s nedávnou históriou. V podstate na to majú vyčlenený len polrok v 9. ročníku. Povedzme si úprimne, ktorí žiaci majú záujem učiť sa dejepis, v čase keď sa už musia pripravovať na prijímacie pohovory na stredné školy. Osnovy sú však také a treba ich dodržiavať. Pritom dejepis sa začínajú učiť už v piatej triede. Lenže kým sa žiaci prepracujú od staroveku cez ranný stredovek až do 20. storočia už sú v deviatej triede a majú na krku príjimačky. Ešte k počtu hodín dejepisu u nás. Na ZŠ je len jedna hodina týždenne. Všetky okolité štáty majú dvojnásobok. To platilo až do minulého roka. Potom ministerstvo urobilo nápravu. Deviatakom zvýšilo týždenný počet hodín dejepisu z jednej hodiny hneď na tri. Ostatným ročníkom t. j. 5.až 8. ostala len tá jedna. Bola to urýchlená reakcia na kritiku, že mladí podporujú extrémizmus, lebo nepoznajú históriu. Naozajstné systémove opatrenie. Viac sa ministerstvo mohlo zamerať na prepracovanie osnov. Nielen na základných, ale aj na stredných školách ( aj tých odborných ), aby sa všetci stredoškoláci, ale aj učni, dostali aspoň k základným informáciám o histórii 20. storočia, o SNP a o dejinách Československa. Žiaľ, k týmto informáciám sa sa mladí študenti ( ak nie sú gymnazisti ) dostanú len okrajovo. Aj preto je pre nich nedávna história taká zahmlená.
Celý rezort školstva sa akoby spoliehal na to, že všetky historické udalosti majú deťom vysvetliť ich rodičia príp. starí rodičia. Ak sa títo príbuzní k tomu nemajú, potom sa k veci vyjadria starší kamaráti. Ešte tu sú samozrejme noviny, časopisy, rozhlas a TV, ale tieto média už u mladých veľmi neletia a sledujú ich len sporadicky. Nakoniec sa dá využiť aj obľúbený vševed internet. Veď vygugliť je možné všetko. Pravda, najprv musí byť záujem niečo z histórie si vyhľadať.
Čo by možno pomohlo ?
Namiesto memorovania textu z učebnice by mali študenti na hodine dejepisu spoločne sledovať dokumentárne video pravdivo zobrazujúce určitú významnú historickú udalosť. Nasledoval by komentár učiteľa a diskusia o danej téme. Takto koncipovaná učebná hodina má dve výhody. Študentov nenudí a pritom si o zobrazenej a prediskutovanej historickej udalosti veľa zapamätajú.
Mám to z vlastnej skúsenosti. Ako chlapec som v škole videl dokumentárne filmy o Waršavskom povstaní a Blokáde Leningradu. Tie hrozné výjavy si pamätám dodnes.
Prečo takéto jednoduché učebné pomôcky ( školské dokumentárne videa ) neexistujú ? Pritom pod Ministerstvo školstva patrí viac ako desať inštitúcii, ktorých úlohou je podporovať vzdelávací systém. Ak by jedna z nich dostala takúto úlohu, mohlo by sa jej to podariť v krátkom čase.