Bolo to vidno už pri proteste pred parlamentom. Objavili sa tam aj známi opoziční politici, ktorí sa snažia u nespokojných antivaxerov zvýšiť svoju popularitu a získať si potencionálnych voličov. Aj obrázok v novinách, na ktorom sa pred rozzúreným davom radí národný socialista Kotleba so smeráckym marxistom Bláhom, napovedá, že sa spolčujú strany, ktoré ešte nedávno akúkoľvek spoluprácu úplne vylučovali. Na proteste bol veľmi aktívny aj Pellegríni, ktorý sa, teraz ako už ozajstný sociálny demokrat, snažil u protestujúcich vzbudiť sympatie. Nebol však úspešný.
Vodca Fico vyzýva nespokojencov, aby pritvrdili. On má najväčší záujem, aby protivládne protesty vyústili až do povalenia vlády a do nových parlamentných volieb. Treba priznať, že má šancu. Stabilita a prežitie tejto vlády totiž závisí hlavne od naivného expremiéra Matoviča. Potvrdil to aj pri rozhodnutí Ústavného súdu o pripravovanom referende. Pochopiteľne, Fico zo zmareného referenda obvinil prezidentku, pričom to bolo rozhodnutie Ústaného súdu nie jej. Od Fica kypiaceho nenávisťou k prezidentke sa takáto reakcia čakala. Veľmi prekvapujúco však reagoval Matovič, ktorý prechováva k prezidentke rovnaké sympatie ako Fico. Vyhlásil, že poškodila 600 tisíc voličov ( doslova povedal, že im napľula do očí ) a zmarila tak referendum. Z takejto reakcie sa môže zdať, že Matovič, rovnako ako Fico, túži po predčasných voľbách, pretože sa domnieva, že by v nich opäť vyhral. Asi predpokladá, že s veľkou prevahou. Mohol by si tak zase zostaviť svoju vládu, ale už bez takých kreatúr ( podľa neho ) ako je Sulík a Remišová. Potom by si mohli vládnuť len ON s Borisom. Druhá možnosť je, že takejto nepravdepodobnej konštrukcii neverí ani naivný Matovič ( jeho voličská základňa sa neustále scvrkáva ), ale vyhlásením o zákernom kroku prezidentky sledoval dva ciele. Rovnako ako Fico, chcel vyvolať voči populárnej prezidentke nenávisť a súčasne vzbudiť dojem, že si veľmi váži aj voličov SMERu a HLASu, čiže tých, ktorí sa väčšinou podpísali petičné hárky. Za takéto vyhlásenie asi dostal aj nejaké lajky na svojej FB stránke. A lajky má náš bývalý premiér zo všetkého najradšej.
Naspäť k vznikajúcej koalícii.
Natíska sa tu paralela s udalosťou, ktorá sa udiala na začiatku II. svetovej vojny, keď sa Stalin s Hitlerom dohodli na obsadení Poľska. Pakt Molotov – Ribbentrop zo začiatku vyzeral nádejne. Po kapitulácii Poľska si vojaci wehrmachtu a Červenej armády strihli v Breste a Lvove aj spoločné parádne vojenské prehliadky. Aj tak však pakt dlho nevydržal. Už v júni 1941, keď Nemci napadli ZSSR, bolo po ňom. To však, okrem Stalina, neprekvapilo nikoho.
Rovnako aj rysujúce sa spojenectvo takých protikladných strán ako SMER SD a ĽSNS, príp. Republika nebude mať pevné puto. Nepredbiehajme však. Len pred 3 dňami sa Fico a Uhrík dohodli, že 1. septembra usporiadajú spoločný protest pred Ústavným súdom v Košiciach. Pri organizovaní protestov sa Fico riadi zásadou, čím väčší a agresívnejší dav tým lepšie.
Stranu Republika založili odídenci z ĽSNS Uhrík a Mazurek, ktorí predtým pevne stáli po boku vodcu Kotlebu. Až po rokoch vernej služby sa im zazdalo, že treba prestúpiť do novej loďky a nahovoriť ľuďom, že oni sú úplne nová posádka. Presne to sa stalo aj strane SMER SD, keď z nej odišlo až 11 prominentov ( poslancov ) ako Pellegríni, Saková, Tomáš, Raši, a ďalší. Prehlásili, že sa z nich stali noví a spravodliví politici.
Prečo sa na Slovensku každá politická strana po čase rozštiepi? Sú dve možnosti. Buď sú stranícki vodcovia po čase opojení mocou natoľko, že neuznávajú nikoho okrem seba, alebo sa jedná o neuspokojené ambície korunných princov, ktorí chcú byť králi. V SMERe a ĽSNS sa vyskytli obidve spomenuté možnosti, čiže aj diktátorstvo vodcu, aj neuspokojené ambície ostatných, ktorí v novej strane chceli lepšie fleky. Na Slovensku totiž platí smutno-smiešna zásada. Každý politik chce byť šéf svojej vlastnej politickej strany. Rozhodne však neplatí, že takto vytvorené nové strany so starými politikmi, prinesú Slovensku niečo nové. Možno sľuby. Nič viac.
Zaujímavý bude pohľad novej koalície napr. na SNP. Doteraz Fico a Bláha oslavovali SNP ako spravodlivý boj Slovákov proti fašizmu. Kotleba, Uhrík a Mazurek svorne tvrdili, že šlo o komunistický protištátny puč namierený proti vtedajšej Tisovej vláde. Prispôsobiť sa bude musieť Uhrík s Mazurekom. Je im jasné, že sú len malá ani nie 3 % strana, pre ktorú je parlament veľmi vzdialený. Niečo ako Harabínova Vlasť príp. Dankova SNS.
Fico kalkuluje, že takéto kvázi spojenectvo mu môže priniesť nejaké 2 % voličov zo strany Republika, ktoré mu dajú jej voliči, keď si uvedomia, že pre nich cesta do parlamentu nie je reálna. Táto kalkulácia však Ficovi nemusí výjsť. Môže totiž stratiť starých verných komunistov, ktorí SMER ( s ideológom Bláhom ) vždy brali ako pokračovateľku KSS a nie ako stranu, ktorá háji záujmy oligarchov. Teraz sa im nemusí páčiť, že sa spája so stranou oslavujúcou Tisa a gardistov vojnového Slovenského štátu. Takže výsledok môže byť, že mu 2 % hlasov síce pribudne, ale súčasne 4 % stratí. S takým výsledkom nebude spokojný ani Fico, ani Bláha.