Povedal to jasne na protestnom zhromaždení minulý týždeň v Bratislave. Mal by to byť SMER, Hlas a SNS. Vlastne to ešte v predstihu vytrúbil predrečník Andrej Danko, ktorý bol na zhromaždení len ako hosť.
Už v úvode svojho krátkeho prejavu ostro napadol prezidentku. Organizátor mítingu to asi požadoval od každého rečníka, ktorému dovolil vystúpiť, pričom útoky Blahu a Fica boli veľmi arogantné. Potom vyrukoval s informáciou, že prezidentku by mal nahradiť desať násobný premiér Fico. Následne pridelil premiérsku stoličku Pellegrínimu. Pateticky všetkým oznámil, že jedine koalícia SMER, HLAS a SNS môže poraziť idiotov, ktorí teraz vládnu. Sebe funkciu nepridelil, ale všetci by si mali domyslieť, že ako predseda jednej z vládnucich strán očakáva svoju obľúbenú funkciu t. j. predseda parlamentu.
Trochu od veci spomenul aj ako ho protivníci v parlamente urážali, že nevie povedať súvislú vetu, Chcel tým asi naznačiť, že sa odvtedy zlepšil. V závere upozornil, že on jediný má dobré kontakty v Rusku.
Fico vo svojom prejave potvrdil, že chce sformovať spomínanú koalíciu, avšak s Pellegrínim to asi ešte prerokované nemal. Na mítingu síce vystúpil aj zástupca odídencov ( ešte nedávno zradcov ) z Hlasu, avšak samotný Pellegríni na tribúnke chýbal. Fico o funkciách nehovoril. Prideľovanie funkcií Dankom by teda mohlo byť považované za jeho táraniny. Celkom tak, to nie je.
Včera ( 02.02.) Fico na tlačovke síce nechcel komentovať lichotivé výsledky prieskumu agentúry Meridian, v ktorom SMER skončil prvý krát od volieb na vedúcom mieste s preferenciami 15,6 %. Vrátil sa však k formujúcej sa koalícii, pričom vyhlásil, že mu nebude vadiť ak by sa premiérom stal Pellegríni. Veľmi nezvyklá ponuka, pretože Fico predpokladá (a povedal to viackrát ), že voľby budú predčasné a vyhrá ich strana SMER. Ficov optimizmus vychádza z presvedčenia, že vláda, v ktorej jej podpredseda a súčasne minister financií, robí všetko preto, aby prekazil každé jej rozhodnutie, nemôže fungovať a mala by čo najskôr odstúpiť.
Ešte je skoro tešiť sa z víťazstva vo voľbách, ktoré by mali byť až o dva roky, avšak môžu sa konať aj skôr. Ficove slová jasne prezrádzajú, že práve na spojení so zradcami zo strany Hlas mu mimoriadne záleží. Aj keď sa Pellegrínimu do tohto spolku nechce, prinútia ho k tomu jeho spolustraníci. Prečo, ale tá veľkorysá ponuka premiérskeho kresla?
Sú dve možnosti strategického plánu :
1. ( málo pravdepodobná ) : Pellegríni – premiér, Fico – minister nejakého vybraného ministerstva. Znamenalo by to, že Pellegríni s Ficom budú v jednej vláde, pričom Fico ako víťaz volieb by bol podriadený Pelllegrínimu. Brrrrrrrrrrrr. Možné to síce je, ale nefungovalo by to.
2. ( viac pravdepodobná ) : Pellegríni – premiér, Fico – prezident. Fico by asi bol ochotný kandidovať v prezidentských voľbách, avšak len v prípade, že by v nich už nekandidovala terajšia prezidentka. Jedna trpká porážka mu stačila. Arogantné útoky na prezidentku od všetkých politikov z Ficovho brehu tak majú jasný cieľ. Odradiť ju od kandidatúry v ďalšom volebnom období. Fico je v politike dosť dlho, aby vedel, že medzi voličmi má len 1/3 stúpencov, ale až 2/3 odporcov. U prezidentky je to naopak.
Treba však priznať, že časť stúpencov stratila, keď sa neobrátila na Ústavný súd na posúdenie obrannej zmluvy. Pritom jej predchádzajúce rozhodnutie obrátiť sa na Ústavný súd vo veci referenda bolo správne. Konala tak bez ohľadu na to, ako vnímali tento akt jej najväčší nepriatelia, hysterický Blaha, či manipulátor Fico ( vraj zmarila referendum ). Rovnako, mala dať posúdiť Ústavnému súdu aj obrannú dohodu s USA, aj keď sa vyjadrila, že ju jednoznačne podporuje. Vzhľadom na mnohých odporcov tejto zmluvy by to z jej strany bol štátnicky postup. Prezidentka tak zbytočne stratila časť svojich stúpencov a tiež nahrala na smeč svojím odporcom
Krátka úvaha o možnom zoskupení niektorých politických strán v polovici volebného obdobia
Rozdeľme politické strany, ktoré sa pravdepodobne do parlamentu dostanú, do dvoch skupín. Obidve skupiny majú v súčasnosti ( podľa posledného prieskumu ) približne rovnakú podporu voličov cca 30 %.
červená skupina – SMER, HLAS a SNS ( 15,6 + 13,5 + 3,1 = 32,2 )
modrá skupina – SaS, PS a Sme rodina ( 13,5 + 10,5 + 5,7 = 29,8 )
Pozn. Aj keď SNS má preferencie len 3,1 %, je pravdepodobné, že s podporou strán SMER a HLAS dosiahne potrebných 5%.
Voľná politická strana bez začlenenia : Republika ( 5,6 % )
Strany na hranici zvoliteľnosti, ktoré sa môžu pripojiť k niektorej skupine: KDH ( 5% ),
Strany s nulovým koaličným potenciálom : OĽANO na čele s Matovičom ( 9,5% ) a ĽSNS (4,1% )
Ak by to bolo potrebné tak strany v červenej skupine by k sebe prizvali aj stranu Republika ( už spolu organizovali protestné mítingy )
Ak sa do parlamentu dostane KDH, pridala by sa k modrej skupine (aj keď s výhradami, kvôli SaS a PS )
Za tejto situácie je stále vo výhode červená skupina v pomere cca 40 : 35.
Čo rozhodne ?
Voliči OĽANO. Akonáhle zistia, že voliť OĽANO s Matovičom sú vyhodené hlasy, tak aspoň polovica z nich ( 5% ) budú voliť niektorú zo strán modrej skupiny. Táto by sa dostala na číslo 40 a pomer by sa opäť vyrovnal ( 40 . 40 ).
OĽANO ( ak na jej čele ostane Matovič ) sa s nejakými 3 % nedostane do parlamentu.
Ak by však Matovič odišiel ešte pred voľbami z politiky a na čelo OĽANO by sa dostal napr. Heger bolo by víťazstvo modrej skupiny jednoznačné. Vyplýva z toho, že všetko má v rukách nie Fico, ale Matovič.
Záver : Je to len úvaha v polovici volebného obdobia a celé to môže, ale aj nemusí, skončiť ináč
Skúsení politici upozorňujú, že výsledky žiadnych prieskumov netreba brať príliš vážne. Matovič to komentoval slovami: Tesne pred voľbami malo OĽANO, podľa ktoréhosi prieskumu, podporu voličov vo výške 5,6%. A skončili sme s výsledkom 25%.
Nemožno vylúčiť, že aj v najbližších voľbách sa objavia prekvapujúce výsledky. Lenže všetky strany by už pred voľbami mali mať jasno s kým áno, a s kým určite nie.