názory a úvahy

Už 1. kolo prezidentských volieb vo Francúzku vzbudilo veľkú pozornosť na celom svete. Do 2. kola sa podľa očakávania dostali centrista Emmanuel Macron ( 23,75 % ) a líderka nacionalistického Národného frontu ( FN ) Marine Le Penova ( 21,53 % ). Podpora Le Penovej zo strany Kremľa je všeobecne známa. Veď len mesiac pred voľbami  ( 24.03.2017 ) navštívila Moskvu. Prijal ju aj Vladimír Putin, ktorý vyhlásil, že Rusko nemá záujem ovplyvňovať voľby vo Francúzku. Pochválil ju však, že je reprezentantkou politických síl, ktoré sa v Európe rýchlo rozvíjajú. Následne šéfka ultrapravicového FN vystúpila s prejavom pred členmi zahraničného výboru Štátnej dumy. Do Ruska bola pozvaná práve predsedom výboru Štátnej dumy pre zahraničné záležitosti Leonidom Sluckým. Treba spomenúť, že dobré vzťahy boli nadviazané už dávnejšie. Od roku 2011 to bola už jej štvrtá politická návšteva Moskvy. Pritom ešte v roku 2014 dostal Národný front na svoje financovanie úver 9,7 mil. dolárov od jednej ruskej banky, ktorá má údajne silné prepojenie so štátnou mocou.

Prečo Kremeľ nepodporuje napr. ľavičiara Jean Luc Mélenchona, ktorý už kandidoval v prezidentských voľbách 2012 ? Zdatný rétor. Priťahuje najmä mladých voličov. Je veľkým obdivovateľom Fidela Castra aj Huga Chaveza. Po tomto venezuelskom prezidentovi získal aj svoju prezývku francúzsky Chavez. Chce bohatých zdaniť až 90 % daňou. Dokonca aj znížiť počet pracovných hodín v týždni na 32, pritom v súčasnosti majú Francúzi pracovný týždeň len 35 hodín. Sľubuje zvýšenie minimálnej mzdy. Rovnako ako Le Penova má v programe vystúpenie z EÚ a NATO. Mnohým Francúzom sa takýto program celkom páči. Lenže v Moskve dávno vedeli, že to nie je kandidát, ktorý by v prezidentských voľbách mohol uspieť. Nereálne pre neho bolo aj prebojovanie sa do druhého kola.

Prečo Moskva vo Francúzku podporuje práve krajnú pravicu ? Odpoveď je jednoduchá. Majú spoločný záujem. Rozpad Európskej únie. Z pohľadu Moskvy je to určite najdôležitejší bod, ktorý má Le Penova vo svojom volebnom programe. Sľubuje, že v prípade víťazstva zorganizuje referendum o vystúpení Francúzka z EÚ ( akýsi frexit ). Tento krok by samozrejme bol spojený s opustením Eurozóny, čo by znamenalo návrat k francúzskemu franku. Ak by bolo referendum úspešné rozpad EÚ by bol nevyhnutný.

Na slovenskej politickej scéne má podobný program ako Národný front len strana Kotleba – ĽSNS. Spoločný cieľ je hlavne vystúpenie z EÚ a NATO. Môže náš nenápadný vodca strany tiež očakávať pozvanie do Moskvy ? Asi nie. O mediálne zviditeľnenie sa s obdivovateľom prezidenta Tisa a obhajcom Slovenského štátu by u politikov v Rusku nebol záujem. Ani u poslancov Štátnej dumy a asi ani u miestnych moskovských politikov. Lenže nie je vždy nutná osobná návšteva. Často zaberie aj verbálna podpora. Musí ju však vysloviť ten správny vodca.

Parlamentné voľby na Slovensku, samozrejme ak nebudú predčasné, by sa mali konať až v roku 2020. Ak by Kremeľ vsadil na podporu ĽSNS, ako silne nacionalistickej strany, určite by to pozitívne ovplyvnilo jej preferencie. Možno až na úroveň strany SMER. V súčasnosti ĽSNS v našom parlamente nemá viditeľného spojenca. Nevieme však, čo bude o tri roky. Ostane jej koaličný potenciál nula ? Zostáva dúfať, že ak by aj táto strana mala vo voľbách najviac hlasov ( hrozná predstava ) pravdepodobne by jej šéf nedokázal zostaviť vládu. Dopadlo by to podobne ako s HZDS v roku 1998.

Je to maľovanie čerta na stenu ? Dnes áno. V roku 2020 to však môže byť krutá realita.