názory a úvahy

Na včerajšej tlačovke premiér sľúbil zdravotníkom, že za dva nasledujúce víkendové dni odpracované na plošnom testovaní dostanú odmenu až 700 eur. Aj to, že im bude vyplatená už v decembri roku 2020. Po skúsenosti s odmenami za 1. vlnu koronavírusu by tento sľub zdravotníci nemali brať až tak vážne.

Sú dva dôvody nedostatku zdravotníkov, ktorí sú ochotní pomôcť pri plošnom testovaní.

Tým prvým je absolutny nedostatok zdravotnického personálu v našom finančne podvýživenom a zanedbanom zdravotníctve. Veľký počet zdravotníkov, ktorí u nás vyštudovali, príp. získali aj prax, teraz pracuje v zahraničí. Dôvod je jednoznačný. Oveľa lepšie finančné podmienky. Za žalostný stav nášho zdravotníctva však nemôže táto vláda. Je to dôsledok 12 ročnej vlády SMERu, u ktorej bol rozvoj zdravotníctva vždy na okraji záujmu ( možno s výnimkou, keď sa do nemocníc kupovali predražené zdravotnícke prístroje ).

Druhým dôvodom je skutočnosť, že zdravotníci, ktorí sa zúčastnili na likvidácii 1. vlny koronavírusu ešte v  apríli tohto roku, nedostali doteraz zaplatené za svoju odvedenú prácu a riskovanie zdravia. Napriek tomu, že im to terajšia vláda sľubovala. Nemožno sa im preto čudovať, že sa im do ďalšej podobne riskantnej akcie veľmi nechce.

Dobrá správa pre nich je, že 28.10.2020 ( prečo tak neskoro ? ) im vláda schválila odmeny za 1. vlnu t. j.  nejaké peniaze im predsa len vyplatené budú ( žiaľ, termín kedy zverejnený nebol ).

Dostatok zdravotníckeho personálu má pre úspešnosť  plošného testovania, t. j. výnimočne náročnej logistickej operácie, kľúčový význam. Včera sa minister obrany vyjadril, že z hľadiska jej zabezpečenia na každý deň chýba až 3 tisíc osôb zdravotníckeho personálu. Nuž, k tomu výsledku sa mohol dopracovať aj skôr. Bez zdravotníkov nebude možné niektoré odberné miesta vôbec otvoriť a bude tak ohrozený úspech celého plošného testovania. Ľudia budú kritizovať organizáciu akcie s argumentáciou. Boli sme tam, ale nemal nás kto otestovať.

S kapacitami, ktoré sú k dispozícii by sa plošne testovanie malo uskutočniť nie na celom území SR, ale v dvoch samostatných regiónoch ( napr. západný región = 4 kraje, východný región = 4 kraje ) a to v rôznych termínoch. Jeden víkend by sa testovalo v západnom, druhý vo východnom, pričom potrebný počet zdravotníckeho personálu by sa presunul z jedného regiónu do druhého. Samozrejme celé testovanie v každom regióne by sa odohralo len raz.

Terajšie dvojkolové plošné testovanie na celom území SR je zbytočne veľká, finančne veľmi nákladná a ťažko zvládnuteľná akcia. Aj účasť bude oveľa menšia. Zdôvodnenie druhého kola je problém. Finančná náročnosť rovnaká ako u prvého kola, efekt ( odhalenie infikovaných ) oveľa nižší.

Presvedčiť ľudí, aby sa prišli dať otestovať – áno, dá sa to. Záujem ľudí o testovanie v tomto týždni je veľký ( aj výsledky z Oravy a Bardejova boli nad očakávanie ).

Presvedčiť ľudí, aby sa prišli dať otestovať druhýkrát po týždni – bude problém. Dôvod : Ak má niekto negatívny certifikát, načo si má chodiť pre ďalší. Na test v druhom kole pôjde len, keď bude mať podozrenie, že sa u neho začali prejavovať príznaky choroby. Ináč nie. Preto bude účasť nižšia ako v 1. kole. Nových záujemcov o testovanie bude málo. Tí, ktorí z rôznych dôvodov ( nedôveryhodné výsledky, inštalácia čípov, odber DNA a pod ) vynechali prvé kolo testovania, určite vynechajú aj to druhé.

Logiku má ak by sme ostali pri jednokolovom testovaní. Napriek tomu, že bolo zakúpených až 13 miliónov testov. Tie sa ešte môžu využiť pri plošnom testovaní v najviac infikovaných regiónoch. Skúsenosti z Oravy a Bardejova máme a COVID – 19 tu bude vyčíňať ešte dosť dlho.