názory a úvahy

Prečo sa potom vláda o medzinárodnú izoláciu Slovenska tak veľmi snaží? Politika izolácie, ktorá sa stala v našej zahraničnej politike akousi prioritou, prinesie dielčie úspechy niektorým politikom. Tým, ktorí sa rozhodli za každú cenu viac sa zviditeľniť aj na zahraničnej politickej scéne. Žiaľ, negatívne sa viac zviditeľní aj Slovensko. Má to azda nejaké výhody? Treba ešte raz zopakovať. ŽIADNE.

Strana SMER vyhrala voľby na Slovensku štyri razy a vždy novú vládu zostavoval jej predseda a terajší premiér Fico. V štátoch Európy to nie je bežné. Preto sa dá pochopiť, že si uvedomil, že on je vlastne už politik európskeho formátu. Už len jeden politik z malej krajiny je v Európe známejší. Premíér Orban zo susedného Maďarska. Možno si položil otázku. Je možné sa dostať až na úroveň Orbana?. Vlastne je to jednoduché. Stačí byť rebelantom. Spochybňovať všetky rozhodnutia Bruselu ( okrem tých, ktoré sa týkajú eurofondov smerujúcich do Budapešti ) a raz za čas sa vybrať do Moskvy na rokovanie s Putinom.

Napodobňovanie orbanovskej politiky možno nazvať maďarská cesta. Naša vláda to nazvala zahraničná politika na všetky svetové strany. Pritom samotný Orban, ináč veľký prívrženec Veľkého Uhorska, sám seba pokladá za svetového politika. Veď bol prvým politikom z Európy, ktorý hneď po voľbách osobne gratuloval Trumpovi k zvoleniu za prezidenta. Dokonca s ním údajne aj krátko rokoval. Hneď na to, sa vydal rokovať do Moskvy so samotným Putinom. Ten ho prijal, veď okrem neho a Lukašenka sa za posledné skoro 3 roky v Moskve žiadny európsky politik neobjavil. Európska komisia okamžite upozorňovala, že Orban nemá z Bruselu žiadne splnomocnenie ani poverenie rokovať v mene EÚ, či už s Trumpom, alebo Putinom. Avšak Orban si reklamu urobil. Provládne média v Maďarsku tieto rozhovory opisovali ako pokus Orbana dojednať mier na Ukrajine. Doteraz nikto nedokázal zorganizovať mierové rokovania, preto sa tejto neľahkej úlohy musel sám, a z vlastnej iniciatívy, chopiť tento veľký maďarský politik. Keď sa hrozná a ničivá vojna na Ukrajine skončí, maďarské média budú písať, že na tom má veľkú zásluhu práve Orban.

Proruská zahraničná politika Orbana má aj odvrátenú stranu. Maďarsko je v EÚ vnímané ako zlé dieťa, ktoré nie je nikdy s ničím spokojné. Orban pri schvaľovaní rôznych rezolúcii šikovne využíva zásadu jednohlasnosti, ktorá je v EÚ uplatňovaná ( vždy sa požaduje súhlas všetkých 27 hlasov ). Často to znamená, že 26 členov EÚ síce môže so schvaľovanou rezolúciou súhlasiť, avšak vždy sa čaká ako zahlasuje posledný, zväčša Maďarsko. Politiku večného rebela uplatňuje Maďarsko aj v NATO. Vstup Fínska a Švédska do NATO blokovalo vyše roka jedine Maďarsko.

Došlo to tak ďaleko, že niektoré štáty EÚ. vyzvali Maďarsko, aby z tohto spolku vystúpilo. Maďarsko však na výzvy na vystúpenie z EÚ vôbec nereagovalo. Orban totiž dobre vie, že členstvo v EÚ je pre Maďarsko veľmi výhodné.

Žiaľ, túto cestu zviditeľnenia seba i Slovenska si vybral aj náš premíér. Presadil to ako doktrínu našej zahraničnej politiky.  Prejavilo sa to už aj pri hlasovaní Európskej komisie, keď sa schvaľovala rezolúcia o zvýšení pomoci Ukrajine zo strany EÚ. Proti hlasovalo nielen Maďarsko, známe svojou proruskou politikou, ale aj Slovensko. Ostatné členské štáty EÚ s rezolúciou súhlasili. Schválená, ale nebola.

Izolácia má však veľké nevýhody.

Nespoľahlivosť v rámci EÚ a NATO.

Slovensko sa totiž za krátky čas prepracovalo medzi štáty, ktoré sú v EÚ, ale aj v NATO, považované ako málo spoľahlivé. Horšie vnímané je v súčasnosti len Maďarsko.

Znefunkčnenie skupiny V4.

Keď v r. 1991 bola v maďarskom Vyšehrade podpísaná zmluva o spolupráci medzi 3 stredoeurópskymi štátmi pripisovala sa tomuto zoskupeniu veľká perspektíva. Po rozdelení Československa bola skupina štátov rozšírená o Slovensko a vznikla skupina V4. Medzi týmito štátmi dlhodobo existovala úzka hosp. spolupráca, ale dodržiavali aj rovnakú líniu v zahraničnej politike. Dokonca vznikli aj smelé plány, že by sa táto skupina rozšírila o Rakúsko a Slovinsko. Keď však Orban začal raziť svoju proruskú politiku, s ktorou ostatní traja členovia nesúhlasili, bol to signál, že celá skupina V4 sa ocitla v kríze a bude mať problémy, aby prežila. Teraz, keď si nová vláda na Slovensku vytýčila svoju zahraničnú politiku na všetky možné strany, bolo každému jasné, že celá skupina V4 je znefunkčnená a je len otázka času kedy sa definitívne rozpadne. Praha a Varšava totiž majú veľmi ďaleko od politiky ospravedlňujúcej ruskú agresiu, ktorú preferuje Budapešť a Bratislava. Nebolo by prekvapením ak by Orban prišiel s myšlienkou založiť novú skupinu 3 štátov napr. U3, ktoré kedysi boli súčasťou Veľkého Uhorska, čiže Maďarska, Srbska a Slovenska.

Ako premiér zdôvodňuje svoju zahraničnú politiku smerujúcu do izolácie? V EÚ bude, podľa jeho vlastných slov, tvrdo obhajovať národné záujmy Slovenska. Aj vtedy, keď by tým mali byť blokované rozhodnutia v EÚ. Sám teda priznáva, že bude kopírovať správanie Orbana. Chce sa náš premiér stať lídrom celej EÚ? Orbanovi sa to doposiaľ nepodarilo. Verí azda, že sa to podarí jemu? Mal by si však uvedomiť, že podiel Slovenska z celej EÚ ( z hľadiska počtu obyvateľov, ale aj HDP), je len 1,5 %. Nie je to veľa.

Premiér zvláštne komentuje vojnu na Ukrajine. Vždy, obdivne o Rusku a kriticky o Ukrajine. Naposledy sa vyjadril takto. Rusko vyhráva, udrží si svoje dobyté územia, Ukrajina to bude mať bolestivé a čaká ju len „pekný Mnichov“. Zároveň oznámil, že s potešením prijal pozvanie od Putina, aby sa 9. mája zúčastnil slávnostnej vojenskej prehliadky k 80. výročiu ukončenia 2. svet. vojny. Nuž, vidno, že mu pozvanie zalichotilo. S polročným predstihom oznamuje, že sa prehliadky zúčastní. Pritom je skoro isté, že okrem neho a Orbana tam už nebude žiadny politik z EÚ. Možno mu sľúbili aj VIP miesto na tribúne, neďaleko Putina. Možno bude stáť celkom blízko od Kim Čong-una. Bude sa môcť pokochať pohľadom na pochodujúce šíky ruských i severokórejských vojakov.

Jeho plánovaná cesta do Moskvy však veľmi inšpirovala ďalších slovenských politikov. Poslanec Danko vyhlásil, že sa tiež chystá navštíviť Moskvu a oslovil aj ďalších poslancov, ktorí sa k nemu radi pridajú.

Čo tam budú robiť? To predsa nie je dôležité. Keď môže ísť poslanec europarlamentu zisťovať do Moskvy, či tam majú v obchodoch pračky, prečo by podobné zameranie nemohla mať aj služobná cesta tých najuvedomelejších poslancov slovenského parlamentu.