názory a úvahy

Medzi stranami, ktoré sa budú uchádzať o hlasy voličov v parlamentných voľbách 2016 sú až tri, ktoré majú v názve aj mená svojich lídrov. Po strane s hrozivým názvom Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, sa nedávno objavila ďalšia strana s poetickým názvom SME RODINA – Boris Kollár.  Nakoniec, asi pred mesiacom, pribudla ďalšia trpaslíčia strana Demokrati Slovenska – Ľudo Kánik. Vo všetkých prípadoch sa zakladateľ sám zvolil aj za predsedu strany. Postup, keď si nejaký nespokojný politik založí vlastnú stranu je na Slovensku úplne bežný a dávno zaužívaný.. Vznikli tak i strany SMER – SD, SaS, MOST – HÍT, OĽaNO atď. Je tu však aj niečo nové. Prečo si ich zakladatelia dali do názvu strany aj svoje meno ? U sebaobdivovateľa Kotlebu to neudivuje, u Borisa Kollára, ktorý je v politike novicom, taktiež nie, aj keď by jeho stranu viac vystihoval názov SME NEÚPLNÁ RODINA – Boris Kollár. Prekvapil však velikán slovenskej politiky Ľudo Kánik. Jeho stranu by lepšie charakterizoval názov Posledný demokrat Slovenska – Ľudo Kánik. V názve je však množné číslo, čo svedčí o tom, že jej predseda nemyslí len na seba. Jeho skromnosť skutočne vyráža dych.

Kde sa v ňom však nabralo toľko tvorivého ducha a originality ? Nuž, asi vychádzal z toho, že mnohí voliči volia hlavne osobnosti a nezáleží im v akej sú politickej strane. Preto ako známa, a tiež veľmi populárna, osobnosť chce voličov upozorniť, aby volili jeho. Vidno, že pán Kánik je už dlho v parlamente a o reálnom živote obyčajných ľudí nemá ani potuchy. Je smutné, že uveril tým niekoľkým poskokom, ktorí ho navonok obdivujú. A tak v kruhu svojich pochlebovačov aj tento nenápadný politik, známy hlavne svojím sociálnym cítením, sám seba presvedčil o svojej výnimočnosti.

Ako dôvod založenia svojej mikro strany Ľudo Kaník uvádza, že chce osloviť predovšetkým voličov SDKU – DS a tých, ktorí z tejto strany už odišli. Jeho strana je vraj pokračovateľkou Demokratickej strany. Zabudol však dodať, že práve on sa v roku 2006 ako vtedajší predseda Demokratickej strany, kvôli sľúbenému kreslu v parlamente, rozhodujúcim spôsobom podieľal na jej likvidácii. 

Pán Kánik predložil kandidátku, na ktorej je spolu s ním 34 kandidátov, ktorí sa budú uchádzať o hlasy voličov. Dá sa predpokladať, že 34 hlasov má jeho strana už istých. Možno počet hlasov prekročí aj magickú stovku ( príbuzní  kandidátov ), ale určite ich bude žalostne málo.

Takže ešte raz. Cui bono ?

Predpokladal azda rozhľadený predseda, že jeho strana, vďaka nemu, dosiahne  5 % a dostane sa tak do parlamentu ?  To by musel byť nesvojprávny a tak ďaleko to hádam ešte nadošlo. Chce dosiahnuť aspoň tie 3 %, za ktoré sa jeho strane niečo ujde zo štátnej kasy ? Ak by do názvu strany megalomansky nevycapil svoje meno, mohol by aspoň dúfať, ale pre stranu Demokrati Slovenska – Ľudo Kánik je takýto výsledok absolutne nereálny.

Bol jeho úmysel odobrať voličov nenávidenej SDKU – DS, ktorú ešte donedávna zastupoval v parlamente ?  Áno, to je dôvod založenia strany, ktorý celkom jasne definoval aj pri jej predstavovaní. Lenže jeho strana, aj napriek originálnemu názvu, je natoľko bezvýznamná, že nikomu ublížiť nemôže.

V každom prípade je to už labutia pieseň tohto známeho politika. Počas predvolebnej kampane sa ešte zúčastní nejakej diskusie v televízii. Bude rečniť o geniálnom programe svojej strany a nepovie nič o dvoch stranách, v ktorých pôsobil a ako člen vedenia vždy intenzívne pracoval na ich zániku. Potom sa ešte sám odfotí pri predvolebnom bilborde, na ktorom vyzerá tak neskutočne dobre. A už 6. marca, deň po voľbách,  sa ticho poberie do zabudnutia.