názory a úvahy

Minister obrany vyznamenal pamätnými medailami obidvoch záchrancov pilota havarovanej stíhačky. Nič proti tomu. Videli stopovať pilota v leteckej kombinéze s prilbou v ruke. Zastavili a mobilom zavolali pomoc. Zachovali sa zodpovedne. Iní vodiči ani nezastavili.

Lenže položme si otázku. Prečo nešťastný pilot musel hľadať pomoc stopovaním pri ceste ?

Domnieval som sa, že v dnešnej dobe, ak náhodou dôjde k havárii vojenského lietadla, majú na leteckej základni okamžite k dispozícii súradnice, kde leží vrak lietadla, ale aj kde sa nachádza pilot po katapultáži. Údajne to bolo asi 5 km od miesta kde dopadlo lietadlo. Moja predstava, že po aktivovaní katapultu sa v kontajneri s núdzovým vybavením, ktorý je jeho súčasťou, automaticky spustí navigačný systém signalizujúci leteckej základni súradnice, bola nesprávna.

Po katapultovaní je sedadlo odhodené a pilot pristáva len s padákom a kontajnerom s núdzovým vybavením, ktorý obsahuje vysielačku, potraviny, príp.nafukovací čln. Pilot má tak možnosť spojiť sa vysielačkou s leteckou základňou, udať svoju polohu a čakať na záchranárov.

V takých prípadoch by okamžite k miestu pádu pilota mal vyštartovať záchranný vrtuľník. Nakoniec tých najmodernejších záchranných vrtuľníkov ( Black Hawk ) má naša armáda viac ako potrebuje. Zatiaľ šesť, ale na ceste sú ďalšie tri. Keďže pri ich objednávaní ( ešte za minulého ministra obrany ) sa akosi zabudlo na ich výzbroj ( chybička sa pritrafí aj v armáde ) môžu sa všetky využívať len ako záchranné, pretože na bojovú činnosť sa nehodia.

Nuž, žiadny vrtuľník neštartoval, čiže evidentne som možnosti nášho vojenského letectva precenil.

O tom, kde sa nachádza katapultovaný pilot na leteckej základni asi vôbec nevedeli. Preto sa pilot musel spoľahnúť len sám na seba. Prečo si však neprivolal pomoc sám, použitím vysielačky ?  Natíska sa odpoveď, že vysielačka v kontajneri s núdzovým vybavením nebola funkčná.

Radšej si nechcime predstaviť, čo by sa stalo ak by sa tento pilot pri páde vážnejšie zranil, napr. tak, že by nemohol chodiť, a ocitol by sa niekde v lese bez možnosti nadviazať spojenie. Asi by mu neostávalo nič iné len zahrať sa na Meresieva a plaziť sa dovtedy kým by nedošiel k ľudskému obydliu, alebo k nejakej ceste.

Záverečné konštatovanie s trochou irónie.

Pokiaľ naše letectvo vyrieši problém komunikácie leteckej základne s pilotom havarovaného lietadla, mohlo by všetkým skúšobným pilotom dovoliť, aby počas cvičných letov mali pri sebe aspoň mobil. Samozrejme, s podmienkou, že bude zapnutý v móde Letový režim. Predpisy treba dodržiavať. A tie vojenské zvlášť.