názory a úvahy

Počet surových a zákerných útokov na civilné obyvateľstvo v štátoch Západnej Európy narastá. Polícia, ale aj poučené média, ich už zväčša nespájajú s terorizmom. Sú to vraj, len útoky psychicky narušených jednotlivcov. Tieto zločiny však majú niektoré spoločné črty. Útočníci sú vždy mladí moslimovia a ich obeťami sú najčastejšie ženy, resp. niekedy aj muži, ale len ak sú už v pokročilom veku. Jeden z takýchto útokov, ku ktorému došlo v Belgicku ešte 31.júla, verejnosť vnímala len okrajovo. Nedošlo pri ňom ani k usmrtenie obete. Tento skutok však, akoby zobrazoval blízku budúcnosť Európy. Nezabúdajme, že Turecko už na jeseň pripravuje ďalšie vyprazdňovanie svojich utečeneckých táborov a Európe tak hrozí druhá veľká migračná vlna.

Belgický denník Le Soir o tomto prípade informoval pod titulkom: Údajný žiadateľ o azyl zaútočil na 65-ročného kňaza, ktorý mu predtým poskytol pomoc. Útok sa odohral v nedeľu v meste Lanaken v belgickej provincii Limburg. Jeho páchateľom bol muž, ktorý sa kňazovi Josovi Vanderleemu predstavil ako žiadateľ o azyl v Holandsku. Kňaza požiadal o pomoc a možnosť osprchovať sa, čo mu farár dovolil. Potom však páchateľ žiadal aj peniaze, ktoré mu kňaz odmietol dať. Muž vzápätí na kňaza zaútočil nožom a ušiel. Zranenému kňazovi sa podarilo privolať si pomoc. Sanitkou ho previezli do nemocnice v Genku, kde sa podrobil operácii. Jeho život nie je ohrozený

V našich končinách podobné prípady ľudia komentujú slovami : Pre dobrotu na žobrotu, alebo Urob čertovi dobre, peklom sa ti odvďačí.

Takéto prejavy vďačnosti sa vyskytovali aj v dávnej minulosti. Pojednáva o tom aj známa Ezopova bájka. Pripomeňme si ju v trochu modernejšej verzii.

Na malý ostrov, kde žila žaba, vyplavila voda konár, na ktorom sedel škorpión. Bol mokrý, vysilený a chorý. Žaba sa ho najprv bála, ale keď ju prosil o pomoc, starala sa o neho až kým sa neuzdravil.

Raz prišla povodeň a voda začala prudko stúpať. Bolo jasné, že zatopí celý ostrov. Vtedy začal prefíkaný škorpión žabu opäť prosiť.

– Zachráň ma, milá žaba. Nemôžeš ma tu predsa nechať. Ja neviem plávať a utopím sa.

– Ja ťa zoberiem a keď budeme na druhom brehu ty ma uštipneš – povedala žaba podozrievavo..

– Prečo by som to robil ? Len ma zober na chrbát. Hneď ako sa dostaneme na druhý breh, odvďačím sa ti – sľuboval škorpión..

– Poď, spolu to dokážeme – zakvákala zrazu hlúpa žaba naučené heslo.

Škorpión vyskočil žabe na chrbát a táto s námahou plávala k druhému brehu. Keď ho dosiahli, žaba sa vyštverala z vody a radostne zvolala.

– Dokázali sme to. 

Vtedy ju škorpión uštipol.

– Ach, veď teraz zomriem. Prečo si to urobil ?  – spýtala sa s plačom žaba.

– Ja som už taký – zasmial sa škorpión..