názory a úvahy

Na poslednej schôdzi parlamentu sa jeho šéf chcel ešte raz poriadne blysnúť. Povedal si, že bude vystupovať ako gentleman, ale  zároveň upozorní poslancov na svoje zásluhy. Všetci by si mali uvedomiť, že si za tie štyri roky zaslúži oveľa viac uznania a úcty. Pritom úcta, po ktorej on tak túžil, bola úplne nespravodlivo prejavovaná pani prezidentke. Rozhodol sa, že to tak nenechá. Preto počas schôdze nečakane zaútočil na prezidentku, zvolaním, že on k nej nemôže mať žiadnu úctu. Vlastne to nebolo až také prekvapenie. Chystal sa na to už dávno.

Ako to celé vzniklo ?

Hneď v prvých dňoch nového roku sa rozhodol, že on, ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, sa už konečne vysporiada s málo sympatickým tretím najvyšším ústavným činiteľom a poriadne mu vyčistí žalúdok. Označil ho za zbabelca, ktorý nedokáže poslať do Iránu špeciál na záchranu našich siedmich vojakov. Verejnosti tým naznačoval, že on ako kapitán s veľkými vojenskými skúsenosťami by do Iránu lietadlo poslal. Nakoniec, aj keby sa vrátilo naspäť bez našich vojakov, určite by nevyzeral ako zbabelec. Skôr ako skúsený stratég pripravený vojensky zasiahnuť v ktoromkoľvek kúte zemegule. Vo svojom notese si preto zaznamenal veľké morálne víťazstvo nad neschopným premiérom. Ostalo ešte vysporiadať sa s s prvým najvyšším ústavným činiteľom, čiže prezidentkou, ktorá  je na verejnosti populárna, ale v porovnaní s jeho zásluhami neoprávnene.

Uvedomoval si svoje veľké prednosti. Predovšetkým má vyššie vzdelanie. Nakoniec o kvalite jeho rigoróznej práce hovorilo dosť dlhú dobu celé Slovensko. Je nositeľom vysokej vojenskej hodnosti, pričom jeho povýšenie prijala armáda s veľkou radosťou a veselosťou. Okrem toho sa môže pochváliť niekoľkými známosťami až z Ruskej Dumy. Zvlášť hrdý je, že sa mu podarilo v parlamente presadiť pravidlá slušného správania. Až na základe nich sa poslanci začali správať ako sa na členov takejto inštitúcie patrí. Nekompromisne zakázal, aby počas zasadnutia parlamentu poslanci mohli jesť horalky, alebo popíjať alkohol. Dôrazne upozornil, že ak niektorý poslanec bude počas zasadnutia pod vplyvom alkoholu dá ho z rokovacej sály vyviesť. Zabudol vysvetliť ako bude postupovať, keď bude pod vplyvom alkoholu on. Ďalšou jeho nespornou výhodou sú úžasné komunikačné schopnosti, ktorými disponuje. V médiach sú neprávom zosmiešňované len preto, že niekedy pri dlhšom prejave zabudne, čo chcel povedať.

Napriek spomenutým prednostiam a poctivej príprave, to na schôdzi nedopadlo tak ako si predstavoval. Dokonca celkom naopak. Žiadne uznanie, ani úcta. Len veľký trapas. Úplne sa znemožnil, čo však nebolo nič výnimočné. Poškodil však aj reputáciu Národnej rady. Diváci, ktorí videli priebeh tohto zasadnutia, nemôžu mať dobrú mienku o tejto inštitúcii. Avšak, ľudovo povedané, výčitky tohto druhu má šéf parlamentu na háku.

Je tu však ešte jedna vec a tá by mu nemala byť ľahostajná.

Preferencie jeho rodnej strany SNS. Pohybujú sa už na hranici zvoliteľnosti. Najbližší prieskum asi ukáže, že vďaka svojmu šéfovi ešte poklesnú. Znamená to, že pán Danko môže dopadnuť ako niekdajší šéf KDH pán Fígeľ v minulých voľbách. Optimistický líder ešte večer pred voľbami vyhlasoval novinárom, že očakáva dvojciferný volebný výsledok. Stalo sa to počas bujarej oslavy na veľkej žúrke v centrále strany. Líder sa však trochu sekol. Nebolo to ani 5 %. Na druhý deň už bledý a veľmi vážny, podal demisiu.

Nuž, stačí aby pán Danko počas predvolebných diskusii opäť zaútočil na obidvoch ním nenávidených ústavných činiteľov a temer z určitosťou sa poberie v šľapajách pána Figeľa.

Povedzme si úprimne. Nebude to žiadna škoda. Za svoj smutný koniec v politike si môže len on sám.