názory a úvahy

Voľby sú pred dverami a otázka zostavovateľa novej vlády nie je ani zďaleka zodpovedaná. Súčasný premiér Pelegrini prekvapujúco vyhlásil, že ak SMER voľby vyhrá on je pripravený opäť zastávať funkciu premiéra. Sám dobre vie, že na to, aby si zase sadol do kresla predsedu vlády sú potrebné dve veci.

1. Voľby musí vyhrať strana SMER SD – čo je celkom reálne, stále má najvyššie preferencie vo všetkých prieskumoch
2. Strana SMER SD musí zostaviť koalíciu, ktorá bude mať aspoň 76 poslaneckých kresiel – čo je naopak, nereálne

Za akých okolností môže SMER SD zostaviť víťaznú koalíciu ? Má len jedného aj to slabého spojenca. Tým je SNS, strana ktorá je vďaka svojmu konfrontačnému a popletenému predsedovi, na hranici zvoliteľnosti. SMER by preto musel osloviť ďalšie opozičné strany. Tu však je priestor pomerne malý. Pelegrini predsa musí vedieť, že žiadne dohody sa tu nečrtajú. Dokonca ani vtedy nie ak by sa týchto rokovaní nezúčastnil predseda strany, ktorý je pre väčšinu opozičných strán úplne neprijateľný. Pelegrini by sa mohol zamerať len na Kollárovu stranu Sme rodina, ale to je asi všetko.

Do úvahy však prichádza aj rokovanie so silnou stranou K-ĽSNS. Tieto rokovania by už viedol predseda strany a asi by sa  ich nezúčastnil Pelegrini. Takéto spojenectvo nie je až tak nereálne, nakoľko predseda strany SMER síce v médiách konštatoval, že jeho strana je antifašistická, ale nikdy nepovedal, že strana K-ĽSNS je fašistická. Teda, že by strana SMER s ňou nemohla spolupracovať. Dokonca sa obdivne vyjadril o výrokoch pána Mazureka, ktorý je členmi strany K-ĽSNS považovaný za ich jediného intelektuála.

Koalícia SMER SD + K-ĽSNS + SNS asi nebude mať dosť poslaneckých kresiel, lenže dnes vykazované preferencie Kotlebovcov sú dosť podhodnotené. Nezabúdajme, že pri prieskumoch sa voliči hanbia priznať k tejto strane. Svedčia o tom aj prieskumy pred PV 2016, keď jej predpovedali 2 % a nakoniec dosiahla až 8 %.

Realisti sa domnievajú, že ani spojenie dvoch silných strán so slabou SNS nebude stačiť na parlamentnú väčšinu. V takom prípade by museli lídri spriatelených strán ( Fico, Kotleba ) hodiť návnadu niektorému straníckemu lídrovi. Ako už bolo spomenuté, najviac by vábili Borisa Kollára, aj keď ten už viackrát jasne vyhlásil, že so SMERom a K-ĽSNS do koalície nepôjde. Môže si za tým stáť, ale aj nemusí. Čo ak mu ponúknu flek ministra práce a rodiny, s tým, že za štátnu tajomníčku, resp. nejakú svoju radkyňu, si bude môcť vybrať ktorúkoľvek zo svojich priateliek, pričom spoločné dieťa nebude podmienkou. Oddolá ?

Dobre sa pamätáme, čo pred voľbami v roku 2016 vyhlasoval Béla Bugár aj Radoslav Procházka, ktorý sa dokonca sám pasoval za Gazdu t. j. vodcu celej opozície. So SMERom nikdy – vykrikovali vtedy vo všetkých médiách. Stačilo však, že sa im predostreli atraktívne ponuky ako budú môcť robiť biznis so štátom a na všetky svoje vyhlásenia okamžite zabudli.

Zostávajú vlastne dve možnosti pre zloženie vládnej koalície :

Alternatíva č. 1,

SMER SD + K-ĽSNS + SNS, prípadne aj + SME RODINA. Táto alternatíva je však veľmi málo pravdepodobná. Podľa môjho názoru nič horšie by už Slovensko postihnúť nemohlo.

Takéto vládne zoskupenie by sa už nemalo týkať premiéra Pelegriniho. Vzhľadom na svoje vyjadrenia ( K-ĽSNS je absolutne neakceptovateľná  ), by mal zo strany SMER SD vystúpiť, čo však bude dosť problematické. Hrozilo by rozštiepenie strany, nakoľko opustiť jej rady by mohli aj ďalší zvolení poslanci. Pelegriniho stúpenci. Pracne zlepená koalícia by sa teda nekonala. Tvrdé jadro strany, združené okolo jej predsedu, by muselo nespokojencov umravniť. Nebolo by to ľahké, ale nezabúdajme, že v doterajších sporoch Fico – Pelegrini vždy ťahal za kratší koniec terajší premiér.

Alternatíva č. 2,

OĽANO + Za Ľudí +  PS/Spolu + SAS + KDH + SME RODINA ( aj Boris Kollár má bližšie k tomuto zoskupeniu ). Táto alternatíva je veľmi pravdepodobná.

Ak si priradíme ku každej strane jej vodcu zistíme, že táto víťazná koalícia je veľmi krehká, bez potrebnej vnútornej súdržnosti. Práve na jej nestabilitu sa spoliehajú smeráci a kotlebovci. Už teraz predpovedajú, že v krátkom čase sú nevyhnutné nové predčasné voľby.

Argumentujú rokom 2012, keď egocentrický Sulík povalil vlastnú vládu len preto, že chcel byť aspoň na chvíľu politikom európskeho, ba až svetového formátu. Poskytol pár rozhovorov nemeckej televízii. Za týždeň však už o ňom v žiadnej krajine nikto nevedel. Na Slovensku ho však ľudia spomínali v zlom dosť dlho. Predčasné voľby vyhral SMER ( 44 % ) a ako jediná štátostrana ( obdoba KSS ) mal všetky možnosti vytvoriť si zo Slovenska svoj malý pašalik, v ktorom bohatli predovšetkým mafiáni a NAŠI ľudia.

To by si mali uvedomiť všetci do seba zahľadení lídri opozičných strán, ktorí dostanú možnosť vyviesť Slovensko z terajšieho marazmu. Ak sa ich koalícia rozpadne, potom môžu všetci naraz odísť do politického dôchodku. Na Slovensku ich už nebude voliť vôbec nik. A nikomu nebude ľúto, že sa z politiky vytratia.

Premiér Pelegríni a naplnenie jeho sna.

S možnosťou predčasných volieb ( za rok, prípadne za dva ) počíta aj premiér Pelegrini. Ak by k ním skutočne došlo, tak jeho sen o premiérskom kresle sa môže uskutočniť. Bez ohľadu na to, či v tej dobe bude členom strany SMER, alebo si založí novú stranu. Potom, čo mu všetci starí a nafúkaní členovia strany SMER neustále dávali najavo, že je len obyčajný asistent, je reálnejšia tá druhá možnosť.

Bude to mať dosť ťažké. Aj keby jeho nová strana mala podporu väčšiny členov strany SMER bude mať pred sebou silného protivníka. Kotlebovcov. Oni totiž budú mať z predčasných volieb najväčší profit.