názory a úvahy

Po nedávnej tlačovke, ktorú zvolali Nicholsonová a Cigániková, čiže dve najznámejšie političky strany SaS, sa prvá z nich stala veľkou, aj keď len dočasnou, mediálnou hviezdou. Zistila, že kvôli ministerke Remišovej príšlo  Slovensko v roku 2020 o 1 mld. eur z eurofondov. Keď sa ukázalo, že to nie je pravda, vytiahla taktiku  upresňovania a zahmlievania. Ak o tie peniaze Slovensko neprišlo v roku 2020 určite o ne príde niekedy v budúcnosti. Jedným slovom argumentácia hodná vtipov zo spravodajstva rádia Jerevan. Vraj to myslela dobre, len to nie celkom dobre povedala a tak ju ľudia nepochopili. Všetkým neznalým vysvetlila, že si zvolila zlú formu a pritom ako skúsený politik vie, že forma je niekedy dôležitejšia ako obsah. O tom, že celý obsah bol klamstvo však nepovedala ani slovo. Nespravodlivo obvinenej Remišovej sa neospravedlnila. Vyhlásila však, že tak urobí až v roku 2023, keď budú splnené také a také podmienky týkajúce sa eurofondov. Správne predpokladala, že za dva roky si na jej vyhlásenia už nikto nespomenie. Treba dodať, že namiesto nej sa Remišovej ospravedlnil predseda Sulík, s tým, že túto  kauzu považuje za ukončenú.

Celý cirkus mal však pokračovanie. Lucia Ďuriš Nicholsonová už dva dni po tlačovke vyhlásila, že odíde zo strany SaS. Vraj nechce vnášať rozkol do koalície ( och, aké charakterné a zásadové ). Sústredí sa len na prácu v europarlamente a bude tam pracovať ako nestraníčka. Nebude jediná. Slovensko už podobných nestraníkov reprezentujúcich len samých seba, v tejto inštitúcii má ( Radačovský, Uhrík ). Pri plate europoslanca je takáto nezávislosť veľká pohodička.

Konanie Nikolsonovej môže mať dva rôzne dôvody.

1. Ohromné odhalenie, ktoré sa nevydarilo.

Chcela sa dôrazne pripomenúť celému Slovensku, avšak bombastická informácia bola len výstrelom do tmy. Zámer nevyšiel. Namiesto očakávaného obdivu zožala len hanbu na verejnosti a ironické úškrny kolegov. Možno takéto  pohŕdanie znáša ťažko. Potom sa jej rozhodnutiu opustiť rodnú stranu netreba až tak čudovať.  Avšak, keď je taká čestná a zásadová, mala by odísť aj z europarlamentu. Kde by však potom mohla využiť svoje schopnosti táto sebavedomá politička? Ironicky povedané, najlepšie asi ako redaktorka spravodajstva rádia Jerevan. Ak by toto vtipné spravodajstvo skutočne existovalo už by ju lanárili na miesto šéfredaktorky.

2. Zinscenované divadlo.

Možno boli všetky jej kroky od začiatku dobre premyslené. Najprv na tlačovke vyrukuje s hlúposťou, na ktorú obvinená ministerka z vlády musí reagovať. Následne, akože konflikt s koaličným partnerom. Už za dva dni ohlásený hrdý odchod zo strany, avšak so zdvihnutou hlavou. Vyvodila predsa osobnú zodpovednosť, čo by malo mať priaznivú odozvu u jej voličov. Na tretí deň definitívne potvrdzuje opustenie strany SaS, v ktorej už evidentne ani nechcela byť. Postup na vytúžené miesto predsedu strany SaS bol vzdialený. Ostáva plán stať sa šéfkou nejakej inej strany.

Táto možnosť nie je až taká nepravdepodobná. Europoslankyňa sa mohla inšpirovať kolegom Uhríkom, ktorý už s niekoľkými druhmi, pracuje na založení politickej strany nového typu. Uhrík aj Nicholsonová dobre vedia, že na Slovensku platí zásada : Každý politik, ktorý zistí, že má výnimočné schopnosti a dokonca aj veľkú popularitu by si mal založiť svoju vlastnú stranu. Niektorí menej zorientovaní jednotlivci založenie vlastnej strany chápu dokonca ako svoju povinnosť voči národu. Tieto strany však v parlamentných voľbách nebývajú až také úspešné. Napr. v PV roku 2020 sa zúčastnilo až 25 politických strán pričom 12 z nich dosiahlo menej ako 0,6 % hlasov voličov. Pritom 7 dokonca menej ako 0,08 %. Javí sa dosť zábavné, že ešte deň pred voľbami všetci lídri týchto trpaslíčich strán verili, že sa ich strana dostane do parlamentu, alebo získa aspoň vytúžené 3 % a s tým spojené dotácie od štátu.

Je možné, že aj Lucia Ďuriš Nicholsonová kalkuluje s predčasnými parlamentnými voľbami a so založením vlastnej strany. Asi by do nej vstúpila aj kolegyňa z tlačovky. Hneď by z nej urobila podpredsedníčku. Tak by na čele ďalšej novej politickej strany stáli dve političky s dlhými menami, ale aj  s veľkými skúsenosťami.