názory a úvahy

Milan Krajniak si rozmyslel svoju demisiu a podobne ako ostatní odstupujúci ministri sa aj on do svojho ministerského kresla vrátil. Obyčajným poslancom bol len niekoľko dní. Lenže ak by ním ostal, celé divadlo by dopadlo ešte horšie. Šéf ich rodinného hnutia sa už vážne zaoberal jeho náhradou. Pritom mal na výber  len niekoľko namaľovaných bábik zo svojej domácnosti, ktoré do parlamentu dotiahol práve on.

Staronový minister už na svojej prvej tlačovke optimisticky vyhlásil, že v zariadeniach sociálnych služieb ( ďalej ZSS ) je prvou dávkou  zaočkovaných už 77% klientov. Obidvoma dávkami dosiaľ 40%. Ešte spomenul, že najlepšie je na tom Prešovský kraj a najhoršie Košický. To, že skoro všetky ZSS sú už dlhodobo v zlom stave nespomenul ani slovom.

Za situáciu, ktorá v tejto oblasti pretrváva už niekoľko rokov nemožno viniť túto vládu. Majú to na svedomí vlády predošlé. Je dosť smutné, že v takomto zlom stave zanechali ZSS ľavicoví sociálni demokrati, ktorí tu  vládli posledných 10 rokov spolu so silnou oligarchiou.

Ani táto vláda by však pred zhoršujúcou sa situáciou v ZSS nemala zatvárať oči. Nejaké zlepšenie očakávať nemožno. Vláda sa zaoberá len sama sebou ( priznávajú to aj jej členovia ), alebo zahraničnými cestami, prípadne inými úletmi jej najkrajšieho člena.

Ministerstvu práce, soc. veci a rodiny vyhovuje, že všetky ZSS majú na starosti samosprávne kraje. Rezort si vo svojej kompetencii ponechal len akúsi náhodnú kontrolu týchto zariadení. Na túto činnosť si bývalý minister Richter vytvoril 15 funkcií. Ešte v roku 2014 bol rezortom vypracovaný strategický dokument „Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020”. Dnes už neaktuálny. V súčasnosti veľmi chýba Koncepcia rozvoja ZSS, ktorá mala byť vypracovaná ministerstvom. S týmto dokumentom by mali byť previazané Koncepcie rozvoja ZSS v jednotlivých samosprávnych krajoch. Niektoré kraje takúto Koncepciu majú, iné nie. Koordinácia zo strany rezortu nie je žiadna. Nakoniec situácia dospela do dnešného kritického štádia.

Nedostatky v ZSS pretrvávajú dlhodobo a verejnosti sú známe. Napriek tomu spomeniem tie najzávažnejšie.

– ZSS je nedostatok, fungujúce sú obsadené často nad svoje kapacitné možnosti

– mnohé z nich sídlia v starých nezateplených budovách s nevyhovujúcimi vnútornými priestormi

– je evidovaný veľký počet čakateľov na umiestnenie do ZSS (celkove viac ako 8 tis.)

– nedostatok personálu ( pritom veľký počet opatrovateliek pracuje kvôli vyššej mzde v zahraničí )

– vysoký priemerný vek opatrovateliek

– opatrovateľská služba i ostatný personál sú odmeňovaní len na úrovni minimálnych miezd, pritom každý musí uznať, že práca opatrovateliek je nesmierne náročná a zodpovedná

– aj malé zvýšenie platov často poskytovateľ kompenzuje zrušením preplácania nadčasov, takže výsledkom sú rovnaké platy aké boli pred ich zvýšením ( takéto opatrenia sa zdôvodňujú nutnosťou dodržať rozpočet )

– celkove je prevádzka mnohých ZSS značne podfinancovaná ( nedostatok financií nielen na mzdy, ale aj na prevádzku, či údržbu a opravy )

– nedostatočný systém kontroly

– kontrola zo strany ministerstva, len nárazová

– kontrola zo stany zriaďovateľa ( samosprávneho kraja, resp. mesta ) sa zväčša zameriava len na oblasť hospodárenia

Samospráva ako zriaďovateľ sa spolieha, že kontrolu podmienok života klientov by malo vykonať ministerstvo ( má vo svojej štruktúre aj kontrolórov, ktorí by sa mali zaoberať touto činnosťou ). Ministerstvo nabáda samosprávu, aby takúto kontrolnú činnosť zabezpečovala ona.

Nakoniec kontrolu podmienok života klientov nevykoná nik. Potom sa netreba čudovať, že sa v ZSS objaví prípad týrania seniorov, ktorý bol zistený v Domove dôchodcov v Ružinove. Dá sa predpokladať, že podobné prípady sa vyskytujú aj v iných domovoch dôchodcov, ale doteraz neboli odhalené. Dôvod – zanedbaná kontrola. Kontrolór by mal mať prístup do ZSS aj v prípade jeho izolácie z dôvodu COVID-19. Samozrejme, po predchádzajúcom otestovaní a preukázaním sa výsledkom testu.

Možnosť nápravy.

Každý zriaďovateľ, t. j. mesto, alebo samosprávny kraj, by mal mať vo svojej funkčno – organizačnej štruktúre aspoň dvoch kontrolórov ( podľa počtu ZSS v danom kraji ), ktorých náplňou práce by bola práve častejšia kontrola podmienok života klientov v ZSS. K podobným prípadom ako sa stal v DD v Ružinove by potom nemohlo dôjsť.

Ako je možné, že každá vláda tejto skupine obyvateľstva ( t. j. seniorom žijúcim v domovoch dôchodcov a domovoch sociálnych služieb ) už dlhodobo nevenuje dostatočnú pozornosť?

Príčiny sú dve.

a) ZSS a ich prevádzku považujú rezort i samosprávny kraj za veľmi nákladné. Aj v prípade, že časť nákladov ( 40 – 50% ) hradia samotní klienti poplatkami za pobyt. Tie sú často ( najmä v ZSS neverejných poskytovateľov ) vyššie ako nízke dôchodky klientov, preto musia byť hradené z ich úspor, alebo príbuznými. Opäť je tu zvýraznený problém biednych dôchodkov. Z dôchodku, ktorý dôchodcovi pridelí štát si, žiaľ, dôchodca nedokáže zaplatiť ani pobyt v malom štátnom domove dôchodcov.

b) Seniori v ZSS sú pomerne malá a pre politikov ( aj každú vládu ) nezaujímavá skupina voličov. Seniorov žijúcich v ZSS je cca 40 tis. Pritom sa, kvôli zlému zdravotnému stavu, volieb zúčastní menej ako polovica z nich.

Samozrejme, z hľadiska volieb, politici ináč posudzujú celú skupinu dôchodcov ( cca 1 mil. ) Táto obrovská špecifická skupina ľahko ovplyvniteľných voličov je pre každú politickú stranu veľmi zaujímavá a dôležitá.

Potvrdil to predseda strany SMER SD Robert Fico, keď na tlačovke vyhlásil. Ak by sme tesne pred parlamentnými voľbami 2020 nevyšli s myšlienkou 13. dôchodku, nedosiahli by sme vo voľbách ani 10 %. Pritom jeho strana vďaka tomuto sľubu dôchodcom, získala vo voľbách až 18,29 % hlasov.