názory a úvahy

Keď sa Orbán vyjadril o Slovensku ako o odtrhnutom území od Maďarska obyvatelia Slovenska boli prekvapení aj pohoršení. Ministerstvo zahraničných vecí SR okamžite protestovalo. Rezort diplomacie si tiež okamžite predvolal maďarského veľvyslanca a žiadal ho, aby tieto slová vysvetlil. Československo (a neskôr Slovensko) či Maďarsko sú rovnakými nástupníckymi štátmi Rakúsko-Uhorska. Od dnešného Maďarska teda nemohlo byť nič odtrhnuté,“ reagovalo ministerstvo. Spochybňovanie územnej integrity či suverenity Slovenska akýmkoľvek priamym alebo nepriamym spôsobom je pre rezort absolútne neprijateľné.

Najviac však boli zaskočení predsedovia politických strán SMER a SNS. Prečo? Orbán bol pre nich akýmsi vzorom európskeho politika. Je to až nepochopiteľné, ale Fico a Danko netajili ako veľmi Orbána obdivujú. Preto sa jeho opovržlivé vyhlásenia o Slovensku ( pre Orbana o Felvidéku ) snažili, čo najviac ospravedlniť.

Robert Fico sa vyjadril  takto: „Orbán tvrdo obhajuje národné záujmy Maďarska, máme rovnaké názory na V4, na dôležitosť práva veta v EÚ, či na vojnu na Ukrajine. Ani tak však nemôžem súhlasiť s tým, aby označoval Slovensko ako odtrhnuté územie“.

Andrej Danko: „Orban to slovami o odtrhnutom území prehnal. Verím, že to boli slová v emóciach, hoc tak skúsenému politikovi by sa to nemalo stávať. Som presvedčený, že Slovensko by malo robiť reformy ako Maďarsko, ale hranice sú pre nás sväté a nemenné“.

Ostatní predsedovia politických strán sa vyjadrili oveľa zreteľnejšie.

Richard Sulík: „Orbánov výrok znie ako odkaz, že odtrhnuté územia si Maďari môžu kedykoľvek zobrať späť“.

Milan Uhrík: „Pán Orbán, Slovenská republika nie je odtrhnuté územie. Sme suverénny a hrdý štát. Už by ste to mali konečne pochopiť aj v Budapešti“.

Peter Pellegríni: „Takáto rétorika je neprijateľná a spochybňuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky. V kontexte rusko-ukrajinského konfliktu to vytvára nebezpečný precedens“.

Michal Šimečka: „Rozprávať o Slovensku ako o odtrhnutom území je neprípustné. Orbán sa zahráva s ohňom nacionalizmu a revizionizmu, ktorý v Európe napáchal toľko tragédii“.

Jednoznačný súhlas s vyjadrením maďarského premiéra vyslovil len predseda Aliancie Krisztián Forró, ktorý takto ďakoval. „Milý pán premiér, ďakujeme za vaše trefné myšlienky. 30. septembra privedieme do parlamentu zastúpenie hornozemských Maďarov“.

Orbán je veľmi populárny v Maďarsku a možno aj na južnom Slovensku u maďarsky hovoriacich občanoch. V ostatných regiónoch Slovenska je však obyvateľom rovnako ľahostajný ako český premiér Fiala, alebo poľsky premiér Morawiecki.  Prečo, ale tak očaril Fica a Danka, politikov, ktorí vyhlasujú, že ich cieľ je robiť proslovenskú a pronárodnú politiku?

Pri vzniku strany SMER sa jej zakladateľ Fico pohrával s pojmom tretia cesta. Originálnu politiku tzv. tretej cesty mala presadzovať jeho novovzniknutá strana. Keď strana SMER pohltila malú sociálnodemokratickú stranu Slovenska ( vtedy SDS ), rozhodol Fico, že budú presadzovať klasickú sociálnodemokratickú politiku a na tretiu cestu sa postupne zabudlo. Teraz, keď sa Fico pripravuje ako bude Slovensku vládnuť ďalšie 4 roky, vytýčil si akúsi maďarskú cestu. Predpokladal, že ju bude presadzovať spolu s obdivovaným Viktorom Orbánom. Popri ňom by sa aj Robert Fico mohol stať známym trucovitým európskym politikom. Bol by naďalej populárny u svojich voličov, na izolovanom Slovensku. Neznášali by ho politici v ostatných štátoch EÚ, ale to by mu neprekážalo. Bol by na tom rovnako ako Veľký Viktor. Škoda, že sa teraz sám pasoval za nepriateľa Slovenska. Koncepcia Orbánovej maďarskej cesty sa pre Fica teraz stala neaktuálna. Do volieb ju určite spomínať nebude. Nepáčilo by sa to ani ortodoxným smerákom.

Ako to už vyjadril Fico vo svojom vyhlásení, majú s Orbánom rovnaké politické názory. Orbán je presvedčený, že účasť Maďarska v EÚ a v NATO je pre Maďarsko nevýhodná. Nenávidí Američanov a je veľmi ústretový k politike Putina. Ako jediný členský štát NATO nepodporil brániacu sa Ukrajinu. Dokonca zakázal, aby sa cez územie Maďarska dodávali Ukrajine zbrane. Netají pritom svoj obdiv k prezidentovi Putinovi. Takéto názory sú našim dvom národniarom veľmi blízke.

Orbán je veľmi samoľúby a ctižiadostivý politik, ktorému nestačí šéfovanie malému desať miliónovému Maďarsku. Dlho veril, že on bude na čele V4 a chcel, aby toto zoskupenie bolo protiváhou bruselskému centralizmu. Spoliehal sa na Poliakov, že ho v tejto snahe podporia, nakoľko práve Poľsko pokladajú v Bruseli za druhé neposlušné dieťa. Najväčšie problémy Bruselu pri riadení EÚ robí samozrejme Orbánové Maďarsko. Orbán sa spoliehal, že nielen Maďarsko, ale aj Poľsko má separatistické tendencie. Českú republiku označil za federalistickú, vraj sa priklonila k Bruselu. O Slovensku sa vyjadril, že sa potáca medzi federalistami a separatistami a nevie kde má zakotviť. Avšak Orbánové názory na jednotlivé štáty V4 a ich politiku sú dosť skreslené. Najmä jeho pohľad na politiku Poľska. To síce má niektoré odmietavé postoje na centralistické riadenie EÚ z Bruselu, avšak striktne odmieta ústretovú politiku Maďarska voči Putinovému Rusku. Totiž, ak Maďarsko je označované za najslabší článok EÚ aj NATO, potom Poľsko možno tiež označiť za slabší článok EÚ, avšak na rozdiel od Maďarska, je to jeden z najpevnejších článkov NATO. Ospravedlňovanie ruskej agresie, priateličkovanie sa s Putinom a šírenie rôznych proruských nálad to sú všetko veci, ktoré sú úplne neprijateľné. Jednoducho sa v Poľsku nenosia. Ani u politikov, ani u obyvateľstva.

Ako sa prejaví Orbánové protislovenské vyhlásenie na konaní jeho obdivovateľov Fica a Danka? Nuž, asi ho na nejaký čas prestanú ospevovať. Naštvali by tým svojich voličov. Čo bude po voľbách? Možno sa k svojmu idolu zase vrátia. Lenže hrozí tu ešte ďalšia a horšia možnosť. Čo ak začnú otvorene velebiť samotného Vladimíra Vladimíroviča?

Mohli by využiť konexie, ktoré má kpt. Danko v Ruskej dume, aj u samotného prezidenta. Ak by sa za ním vybrali až do Moskvy, možno by ich prijal. Museli by mu však prejaviť náležitú úctu. Avšak aj v tomto smere má kpt. Danko svoje skúsenosti. Pri poslednom stretnutí s Putinom sa tak predklonil, že sa skoro čelom dotýkal zeme.