názory a úvahy

Ak je občan majiteľom krátkej strelnej zbrane potrebuje ešte vojenskú pušku? Presnejšie. Ak má zbrojný preukaz a vlastní krátku strelnú zbraň na ochranu seba i majetku potrebuje ešte vojenskú samonabíjaciu pušku? Odpoveď sa núka sama. Nepotrebuje.

Prečo si potom takúto vojenskú pušku niektorí občania, tí so zbrojným preukazom, aj tak kupujú? Pritom je logické, že čím viac takýchto vojenských zbraní sa dostane do rúk civilných osôb, tým väčšia je pravdepodobnosť ich zneužitia. Následne je tým viac ohrozená aj bezpečnosť radových občanov.

Ak sa nejaký človek rozhodne, že si v predajni so zbraňami kúpi samonabíjaciu vojenskú pušku musí mať súhlas od polície, ale predovšetkým musí byť majiteľom zbrojného preukazu. Znamená to, že musí mať viac ako 21 rokov a čistý register trestov ( tzv. bezúhonnosť ), musí prejsť cez psychologické testy a byť odborne spôsobilý, čiže musí zvládnuť príslušné odborné skúšky ( teória o zbraniach i praktická manipulácia so zbraňou ). Ak je úspešný, získa zbrojný preukaz skupiny A ( oprávnenie na nosenie zbrane ), alebo skupiny B ( držba zbrane v mieste bydliska ).

Po masakre v Prahe mnohých zarazila skutočnosť, že psychopatický študent mal doma v legálnej držbe 8 druhov zbraní, z toho dve dlhé. Jedna z nich bola samonabíjacia puška AR15. Ide o vojenskú zbraň s diaľkovým zameriavačom a opierkou hlavne, i keď niektorí pseudopoľovníci tvrdia, že sa dá použiť aj na lov. Pritom tieto samonabíjacie pušky sa od automatických vojenských zbraní líšia len tým, že nestrieľajú v dávkach, ale strelec musí pri každej rane potiahnuť spúšť. Nabíjanie sa deje samočinne. Podobne ako je to pri streľbe z pištole. Streľba z pušky je však oveľa účinnejšia. Jej následky sú oveľa presnejšie a ničivejšie. Trafí cieľ aj na pomerne veľkú vzdialenosť, pričom krátka samočinná strelná zbraň je účinná len na 25 – 30 metrov.

Minister vnútra ČR hneď po masakre zdôvodňoval, že pachateľ mal všetky zbrane legálne. Vlastnil zbrojný preukaz, mal čistý register trestov a bol aj dobrý žiak. Ironicky by sme sa mohli spýtať, ak by bol výborný žiak, mohol by si kúpiť aj viac vojenských pušiek?

Koncom roku 2021 bolo na Slovensku 151 tisíc ľudí so zbrojným preukazom. Tí vlastnili 389 tisíc strelných zbraní. Treba uviesť, že sú tu zahrnuté všetky skupiny majiteľov zbrojných preukazov. Je ich až 6.

Majitelia oprávnení na nosenie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku ( skupina A ), majitelia oprávnení na držanie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku ( skupina B ), majitelia, ktorí svoje zbrane používajú pri výkone zamestnania ( skupina C), na poľovné účely ( skupina D ), na športové účely ( skupina E ), či na zberateľské účely ( skupina F ).

Platí snáď zásada, čím viac zbraní je vo vlastníctve civilistov tým väčšia je bezpečnosť obyvateľstva? Vôbec nie. Často sa aj legálnymi zbraňami vykonajú rôzne skutky, pri ktorých zbraň nie je použitá na ochranu jej majiteľa, ale na celkom iný účel napr. vyhrážanie, zastrašovanie a pod. Niekedy majiteľ použije zbraň neopodstatnene, napr. pri nejakom banálnom spore, alebo následkom nejakého chvíľkového zlyhania. Okrem toho dochádza u ich majiteľov k rôznym nehodám, najmä v prípade, ak sa k zbrani dostanú neoprávnené osoby. Aj známa tragédia v Bratislave na Zámockej ulici bola spôsobená strelcom, ktorý sa dostal k zbrani svojho otca.

V posledných rokoch výrazne stúpol záujem o vlastníctvo strelných zbraní. Súvisí to z migračnou krízou, ale aj s vojnou na Ukrajine. Treba sa zmieriť s tým, že množstvo zbraní v civilnom sektore bude rásť.

Čo je potrebné urobiť, aby sa podobný masaker ako sa stal v Prahe nezopakoval aj na Slovensku? Nedá sa to vylúčiť, avšak je nutné potencionálnemu pachateľovi jeho pripravovaný skutok maximálne sťažiť. Až tak, aby pri jeho príprave od svojho zámeru upustil. Experti navrhujú rôzne rámy s detekciou kovov umiestnené na vstupe do chránených objektov. Tiež sa majú sprísniť psychologické testy, ktoré musí vykonať každý záujemca o zbrojný preukaz.

V ČR uvažujú na lepšom vyzbrojení policajných hliadok. Údajne v každom policajnom vozidle by mala byť aj automatická strelná zbraň. Mala by sa tak zmazať výhoda pomäteného pachateľa, ktorý stojí so samonabíjacou puškou proti hliadke ozbrojenej len pištoľami.

Ináč, na Slovensku sme takéto nariadenie už mali. V r. 2010 vyčíňal v Devinskej Novej Vsi šialený strelec Harman, pričom zastrelil 7 ľudí a 15 zranil. Následne bola výzbroj policajných hliadok doplnená o automatickú zbraň, ktorou bol samopal vz. 61 Škorpión. Neskôr bolo toto nariadenie zrušené.

Záver.

Návrh na úpravu zákona. Týka sa zmeny v kategorizácii zbraní, na ktoré sa vydáva zbrojný preukaz.

Súčasný stav:

Zbrane kategórie A – ZAKÁZANÉ ZBRANE

– patria tu aj všetky samočinné, čiže automatické zbrane – tie, ktoré môžu strieľať aj v dávkach.

Zbrane kategórie B

patria tu aj dlhé samonabíjacie strelné zbrane

Navrhovaná zmena:

Preradiť všetky dlhé samonabíjacie zbrane z kategórie B do kategórie A  t. j. medzi zakázané zbrane.

Takouto jednoduchou legislatívnou úpravou zákona ( č. 190/2003 Z. z. Zákon o strelných zbraniach a strelive, účinnosť od 01.07.2023 ) by sa už žiadny psychopatický strelec nemohol dostať k vojenskej samonabíjacej puške. Možno by si aj svoj šialený nápad rozmyslel. Totiž masoví vrahovia, ktorí útočili na školách v Amerike, ale aj v Európe, nakoniec aj ten v Prahe, boli väčšinou ozbrojení vojenskou samonabíjacou puškou.