názory a úvahy

Mimoparlamentná strana PS zaznamenala v tomto roku už dva ozaj veľké úspechy. Prvým bolo jednoznačné víťazstvo ich podpredsedníčky v prezidentských voľbách. Druhým boli eurovoľby, v ktorých koalícia PS/Spolu získala najviac hlasov voličov, vyše 20 %, a dostala tak do europarlamentu štyroch svojich kandidátov.

Potom prišiel prepadák.

Čo sa mohlo prihodiť tejto novej a doposiaľ tak úspešnej politickej strane ? Nuž, bolo to menovanie jej terajšieho predsedu. Udialo sa to na májovom sneme. Dovtedajší predseda sa, zo zdravotných dôvodov, svojej funkcie vzdal a na jeho miesto nastúpil ON. Členovia strany už asi pochopili, že to bola zlá voľba. Aj keď nový predseda bol úspešným podnikateľom, spisovateľom, prednášateľom, mentorom i športovcom, veľká škoda, že sa rozhodol preraziť aj v politike. Vysvitlo totiž, že v minulosti sa nevyhol užívaniu drog, a že to nebola len mariška, ale aj LSD. Dokonca, kedysi na svojom portáli Blackhole, predával aj nejaké gramy bieleho. Predseda síce vysvetlil, že to bol len vtip, pretože užívatelia web stránky sa dožadovali, aby zmenil jej dizajn tak, aby jej podklad nebol čierny, ale biely. Úžasné vysvetlenie 5 g bieleho je asi nejaká šifra týkajúca sa zmeny dizajnu. To si radšej mohol vymyslieť, že predával vzácne biele víno na gramy. Ináč zdôvodnenie svojich vyhlásení, ktoré politik predkladá verejnosti, dávajú jasný obraz akú mienku dotyčný má o ľuďoch, ktorým sú jeho slová adresované. V tomto prípade je to jednoznačné. Veď tí primitívni, naivní a zaostalí ľudkovia uveria všetkému, čo im hodím do pľacu. Dôležité je, že ma uznávajú. Som predsa bohatý, múdry a ešte k tomu som aj obdivovaná morálna autorita. Lenže, ono to tak už nie je. Bežní ľudia týchto nadradených sebaobdivovateľov dávno neberú. Skôr sú nimi znechutení a odpudzujú ich.

Priznanie sa k drogovej minulosti nie je jediným prešľapom tohto politika nového typu. Stihol toho viac. Napr. sa veľmi opovržlivo vyjadril o robotníkoch ( roboši sú špeciálna sekta ). Zaráža, že tomuto géniovi nedocvaklo, že sa týmto vyjadrením zbavil veľkého množstva voličských hlasov. Jednak od týchto ním podceňovaných robošov, ale aj od ich detí, ktoré citlivo vnímajú aj hanlivé označovanie profesie svojich rodičov. Nuž čo, všetci politici robia chyby, ospravedlňujú prostorekého predsedu jeho priaznivci. Avšak tento pán sa už na prvej tlačovke, kde vystupoval ako predseda strany, namyslene pasoval za budúceho predsedu vlády a naznačoval aké bude robiť na Slovensku poriadky.

Je tu istá podobnosť so strateným a zabudnutým politikom, ktorý tesne pred voľbami 2014 založil vlastnú stranu, v ktorej sa stal predsedom. Vzapäti sa označil za vodcu opozície s tým, že sa stane aj premiérom. Sám si dal trefnú prezývku Gazda. Jeho malá strana sa dostala do parlamentu ( 5,6 % ), avšak vychytralý Gazda už nechcel byť na čele opozície, chcel aspoň trochu vládnuť. Po voľbách tento bývalý opozičník kľačal pri posteli víťaza volieb. Spolu s ním tam kľačali slovensko – maďarsky tiež opozičník a jeden predseda strany, vtedy ešte nižšej vojenskej hodnosti. Keď sa víťaz zobudil, všetci traja kľačiaci mu úctivo zaželali Dobré ráno a poprosili ho, aby sa ich ujal, že mu budú verne slúžiť. Nakoniec to s Gazdom skončilo dosť zle. Jeho strana sa rozpadla ( viacerým terajším poslancom však poslúžila ako výťah do parlamentu ) a v októbri 2016 Veľký Gazda odišiel zo svojej strany aj z politiky.

Vodca strany je persóna veľmi dôležitá. Často má rozhodujúci podiel na tom do akej miery je úspešná celá strana. Preto by predstavenstvo PS malo konať a svojho terajšieho šéfa vymeniť. Jeho nástupca by však nemal byť terajší podpredseda, známy len ako veľký znalec drogovej problematiky, ktorý sa už od roku 2010 presúša v parlamente. Najprv ako člen SAS a od 2017 ako nezávislý. Takáto výmena by PS určite nepomohla.

Prečo je výmena šéfa potrebná ?

Narcisistický predseda je evidentne už dlhodobo odtrhnutý od reálneho života a žije len vo svojej IT bubline. Ak ostane na svojej stoličke strana PS by mala prestať snívať svoj sen o zostavovaní novej vlády. Zaradí sa medzi ostatné malé a nenápadné opozičné strany vytešené, že majú nad 5 % a dostali sa do parlamentu. Terajší jej predseda totiž paradoxne naháňa voličské hlasy nie svojej strane, ale ostatným stranám, včítane tých z vládnej koalície. Nerozhodnutí voliči totiž, pri predstave, že premiérom sa stane terajší predseda PS, dajú hlas strane s prijateľnejším lídrom.

Úspešní a bohatí podnikatelia vstupujú do politiky zväčša v snahe sa zviditeľniť, užiť si trochu slávy a života na výslní. Často nemajú predstavu aké problémy budú musieť riešiť. Následne sú znechutení, čo všetko sa na nich navalí. Túžili po obdive širokých más ( obdiv priateľky a niekoľkých falošných kamarátov im už nestačí ) a nie po povinnostiach a obmedzeniach ich pohodového života. To by si mal uvedomiť aj trojmesačný a už mnohými škandálmi opradený  predseda PS. Za krátky čas na svojom poste sa dostatočne zviditeľnil. Možno aj viac ako je únosné. Teraz by sa mohol vrátiť k svojmu pohodlnému životnému štýlu. Stačí tak málo. Len vycúvať z tejto špinavej politiky. To je všetko.