názory a úvahy

Prezidentka Zuzana Čaputová zastávala svoj úrad vo veľmi ťažkom období. Počas jej mandátu menovala až 5 premiérov. Úradovala v čase pandémie a uplatňovaní protipandemických opatrení. Spoločnosť bola rozdelená v názore na účinnosť očkovania a rôznych testov. Lekári aj vedci doporučovali očkovanie, avšak pomerne veľa bolo antivaxerov, ktorí odmietali akékoľvek vakcíny. Spoločnosť sa rozdelila a každá skupina hájila svoje názory ostro a bojovne.

V chaotickom období Matovičovej vlády bola kritizovaná opozíciou, ale aj samotným Matovičom. Ten jej vyčítal, že málo pomáhala jeho vláde. Považoval ju za nepriateľa, tak ako všetkých, ktorí nepodporovali jeho náhle geniálne nápady. Od nástupu do úradu však bol proti nej vedený veľmi sústredený útok zo strany najväčších strán opozície.

Keď vo voľbách porazila smeráckeho kandidáta Ševčoviča, vtedy si v strane SMER uvedomili, že je veľmi dôležité, aby prezidentskú funkciu zastával ich človek. Podobne ako to bolo v časoch prezidenta Gašparoviča, ktorý sa k strane SMER otvorene hlásil. Bolo to počas jeho funkčného obdobia, ale aj po ňom, keď sa dokonca aktívne zúčastňoval aj ich straníckych mítingov.

Nečakané víťazstvo Čaputovej v r. 2019 bolo pre SMER nepríjemné. Aj preto, že nasledovalo po predchádzajúcej volebnej porážke ich predsedu v r. 2014, keď ho vo voľbách porazil neznámy podnikateľ.

V strane si uvedomili, že aj funkcia prezidenta s obmedzenými právomocami má veľký vplyv na politické dianie v krajine a tiež na všetkých voličov. Prezidentka si počas celého funkčného obdobia udržiavala vysokú popularitu. Bolo potrebné sústredenou kritikou a neustálymi útokmi v médiách, v sociálnych sieťach a na konšpiračných weboch, dosiahnuť, aby sama nemala záujem kandidovať aj v ďalšom funkčnom období. Mohla by totiž byť úspešná aj v druhých voľbách.

Túto úlohu sa podarilo splniť. Tohto roku pred voľbami prezidentka oznámila, že už kandidovať nebude. Dalo sa to predpokladať. Nie je totiž dôvod, aby kultivovaná žena, ktorá má svoju hrdosť, musela denne znášať rôzne invektívy a prihlúple urážky, ktoré nemali nič spoločné s kritikou výkonu jej funkcie. Ich jediným cieľom bolo uraziť, ponížiť, zdiskreditovať a znechutiť. Záujem pokračovať vo funkcii by na jej mieste nemala nijaká žena, ktorá si váži samú seba.

Pritom týchto primitívnych útokov sa dopúšťali nielen rôzni anonymní hejteri, ktorí si nahovárali, že čím viac arogantných urážok dokážu zosmoliť ( často s hrubými gramatickými chybami ) tým väčšie hrdinstvo takto prejavia. Často ju však napádali nielen rôzni konšpirátori, ale aj politici z parlamentu. Pritom to neboli len tie bezvýznamné šedé myšky, ktoré vždy len opakujú názory svojich šéfov. Boli to aj samotní predsedovia politických strán, ktorí akože rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú politiku na Slovensku.

Je nutné poukázať na oblasť kde prezidentka dosiahla ozajstný úspech. Je to zahraničná politika. V zahraničí bola vítaná a uznávaná. Pri odchode z funkcie bola vyznamenaná najvyššími štátnymi vyznamenaniami ČR, Poľska i Rakúska.

Vždy zdôrazňovala pozíciu Slovenska v EÚ a NATO. Zasadzovala sa o pomoc Ukrajine proti ruskej agresii. Bola často pozývaná do zahraničia a 2x vystúpila s prejavom vo VZ OSN. Dvakrát k nám zavítal pápež, pričom viackrát navštívila svätého otca vo Vatikáne. Pri každej zahraničnej návšteve reprezentovala Slovensko na úrovni. Vlastne to bola jej hlavná úloha a splnila si ju perfektne.

Obyvatelia Slovenska nevnímajú, že funkcia prezidenta má obmedzené výkonné právomoci a má hlavne reprezentatívnu funkciu. Keď sa vláde nedarí, očakávajú, že prezident urobí nápravu. Pritom rozhodujúcu moc má vláda a parlament. Aj keď niektoré zákony vrátila do parlamentu, poslanci jej veto obyčajne prelomili.

Zdobí ju, že vo vypätých situáciách vedela jednať rozvážne a ľudsky. Aj keď ju jej nepriatelia napádali veľmi bezohľadne, nikdy sa neznížila k podobným prejavom zloby. Vedela odolať rôznym formám nátlaku, ktoré na ňu vyvíjala koalícia i opozícia. Rozhádané strany chcela zmieriť. Aj na konci svojho mandátu ponúkala ( aj s novozvoleným prezidentom ) zorganizovať okrúhly stôl, za účelom zmierenia znepriatelených politických strán. Strany SMER i SNS však túto iniciatívu, starého a nového prezidenta, odmietli.

Pri svojom nástupe do prezidentského úradu Zuzana Čaputová chcela dobre slúžiť Slovensku doma i v zahraničí. Potvrdilo sa ono známe biblické, nemôžeš byť vo svojej vlasti prorokom. Doma sa jej to podarilo len spolovice. Časť obyvateľstva veľmi ocenila jej snahu riešiť problémy kultivovane a bez negatívnych emócii. Druhá časť sa stotožnila so zlobou, ktorú o prezidentke šírili jej nepriatelia. Čo sa týka zahraničnej politiky možno konštatovať, že Slovensko reprezentovala ozaj výborne. V zahraničí mala vysoký kredit a v Českej republike nám ju dokonca závideli.