názory a úvahy

Už sú to 3 roky, čo ruské vojská vtrhli na územie Ukrajiny. Začal tak najväčší vojenský konflikt v Európe po II. svet. vojne. Aj keď je v Rusku doposiaľ nazývaný len ako Špeciálna vojenská operácia, spôsobil už niekoľko desiatok tisíc obetí na životoch a obrovské materiálne škody.

Hlavným cieľom tejto, pôvodne krátkodobej, operácie bolo vyhnať z Ukrajiny všetkých fašistov. Táto vojna donútila emigrovať z Ukrajiny milióny obyvateľov, zväčša žien, detí a starších ľudí. Určite neboli všetci fašisti. Asi po roku tento cieľ prestal byť prvoradým a Rusi otvorene priznali, že ich hlavným cieľom je dobyť a okupovať, čo najväčšie územie Ukrajiny.

Aj o vojne sa dá písať objektívne, alebo s uplatnením výberu vhodných faktov. Jednoducho sa niektoré fakty zamlčia a iné sa zase zvýraznia. Práve tento trend si v poslednom období osvojila terajšia vládna propaganda. Týka sa to médií i internetových portálov. V čom spočíva? Najprv v nenápadnom, neskôr však už v otvorenom, ospravedlnení agresora. Dodržiavajú sa pri tom tieto zásady.

Tematické oblasti o vojne, ktoré je nutné ignorovať   

Vojsko jedného štátu prekročilo hranice druhého štátu za účelom dobytia a následnej okupácie jeho územia

Pri bojoch a obsadzovaní cudzieho územia je vraždené aj civilné obyvateľstvo okupovaného štátu

Pri delostreleckom ostreľovaní a bombardovaní vojenskej i civilnej infraštruktúry dochádza na oboch stranách k obrovskému počtu vážnych zranení i stratám na životoch.

Boje u napadnutého štátu spôsobili nesmierne materiálne škody, rozvrátili jeho sociálnu i energetickú infraštruktúru

Vojna vyvolala obrovskú emigráciu, z Ukrajiny emigrovali milióny ľudí, zväčša do európskych krajín

Okrem emigrantov opustili kvôli vojne svoje domovy milióny vysídlencov, ktorí síce ostali na Ukrajine, avšak len  v provizórnom bývaní

Vojna úplne zničila kedysi bratský vzťah a veľké priateľstvo medzi ruským a ukrajinským národom

Rusko, ako agresor, sa dostalo vo svete do hlbokej, v Európe do úplnej, kultúrno spoločenskej izolácie ( do Ruska necestujú žiadni Európania, až na malé výnimky zo Slovenska, a Rusi necestujú do nijakej európskej krajiny, a aj keď by mohli vedia, že tam nie sú vítaní, ruskí športovci nemôžu reprezentovať Rusko a na väčšinu športových podujatí nie sú pozývaní )

Na Rusko bolo uvalených množstvo ekonomických, obchodných i bankových sankcii zo strany EÚ a OSN, čo má na jeho ekonomiku veľmi negatívne účinky

Rusko ako agresor má určité územné zisky na východe i juhu Ukrajiny a obsadilo už asi 20% jej územia,  dosiahlo to však za nesmierne vysokú cenu, výmenou za dobyté územia obetovalo svoje životy niekoľko desiatok tisíc mladých vojakov.

Celkovo táto vojna priniesla obyvateľstvu Ukrajiny, čiže napadnutého štátu, ktorý sa rozhodol brániť svoje územie, len množstvo mŕtvych a zranených, vojakov i civilov, kopec nešťastia a hrozne veľa bolesti a utrpenia.

Informácie, ktoré je potrebné formulovať zmierlivo a často ich opakovať

Pri vojne na Ukrajine došlo k porušeniu medzinárodného práva. Túto formuláciu vládna propaganda v súčasnosti používa veľmi často. Dá sa aj zjemniť. Napr. došlo k malému, alebo k nevýznamnému, porušeniu medzinárodného práva. Priestupok Rusov je potrebné, čo najviac bagatelizovať.

Po tejto formulácii však musí nasledovať zdôvodnenie, že k takémuto porušeniu medzinárodného práva bolo Rusko VYPROVOKOVANÉ. Provokácie mohli byť rôzne napr. malé, veľké, na internete, či v médiách.

Ostrá kritika čelného predstaviteľa brániacej sa krajiny 

Na konzumentov, ktorí absolútne dôverujú vládnej propagande, má dobrý účinok veľmi ostrá kritika, až zosmiešňovanie, hlavného predstaviteľa brániacej sa krajiny. Terajšia vládna propaganda si nikdy nedovolila kritizovať veľkého ruského vodcu. Na Slovensku má tento človek až zarážajúco veľa stúpencov, ba až obdivovateľov. Pritom to nie sú len popletení politici. O to ostrejšia kritika a zosmiešňovanie je zo strany vládnej propagandy sústredené na ukrajinského prezidenta. Každý argument je dobrý. Kritizuje sa jeho vzrast, pôvodné povolanie i pôvod. Vyčíta sa mu aj to, že sa statočne postavil na odpor agresorovi a odmietol výzvy na kapituláciu.

Je to smutné. Totiž väčšina prezidentov, či premiérov, ktorí stoja na čele ktoréhokoľvek štátu v EÚ by na jeho mieste postupovali inakšie. Hneď ako ruské vojská prekročili hranice Ukrajiny rýchle by sa zbalili a s rodinou, či bez nej, by odleteli do niektorého štátu v Karibiku. Prezident Zelenský si obliekol uniformu, zostal na čele svojej krajiny a bránil ju, pričom musel vedieť, že to s ním i s Ukrajinou môže dopadnúť všelijako. Teraz je vystavený ostrej kritike a posmeškom tých, ktorí by na jeho mieste určite dali prednosť zbabelému úteku niekde do bezpečia. No, a s krajinou, z ktorej ušli, nech sa deje, čo chce.