názory a úvahy

Predvolebná diskusia odvysielaná v Markíze v nedeľu 14.02.2016 sa veľmi podobala na kedysi populárnu Partičku. Rozdiel bol len v tom, že v Partičke štyria herci ľudí rozosmiali, ale museli sa o to snažiť. V predvolebnej diskusii jej štyria účastníci ľudí rozosmiali hoci sa o to vôbec nesnažili. Ešte je nutné spomenúť výborného moderátora. Diskusiu viedol profesionálne aj napriek tomu, čo všetko si, za tú hodinu, musel vypočuť. Celý čas si zachoval chladnú hlavu a potrebný nadhľad.

Volebné programy jednotlivých strán a svoje originálne názory prezentovali : Robert Beňo, Priama demokracia, Ondrej Klokoč, Koalícia spoločne za Slovensko, Stanislav Pirošík, VZDOR – strana práce a Ján Pavliš, ODVAHA – Veľká národná a proruská koalícia.

Tieto mohutné politické zoskupenia mali niekoľko spoločných znakov:

1. Ani jeden vodca neveril, že podľa prieskumov zatiaľ majú len nejaké desatinky percent voličských hlasov. Všetci tvrdili, že prieskumy sú zmanipulované a až voľby ukážu celú pravdu. Nikto z nich nepochyboval, že sa jeho malý kolektív prebojuje niekde veľmi vysoko. Pre istotu nikto z nich nepovedal aký výsledok volieb očakáva.

2. Traja účastníci odporúčali, aby sa Slovensko priklonilo k Rusku. Jediný pán Beňo z Priamej demokracie prekvapujúco navrhol prikloniť sa k Číne.

3. Všetci prezentovali svoje návrhy ako riadiť ekonomiku štátu a jeho daňový systém. Návrhy to boli odvážne a vtipné.

Kto zaujal najviac ? Boli až dvaja. Ján Pavliš, líder strany ODVAHA – Veľká národná a proruská koalícia ( lepší názov si už vymyslieť ani nemohli ) sa pochválil, že je špičkový expert na ekonomiku a kedysi dokonca pracoval ako poradca samotného Matoviča. Vraj len vďaka nemu sa dostal do parlamentu. V záverečnom jednominútovom prejave vyjadril nespokojnosť, že sa na tejto besede nestretol s tými politikmi, ktorí tento štát riadia. Dal ostatným najavo, že nie sú na jeho úrovni. Evidentne sa cítil medzi trpaslíkmi najväčší. Na záver vyzval všetkých voličov, aby ich volili a potom 3x zopakoval svoje obľúbené heslo VSJO JASNO. Ešte malý dodatok k tejto koalícii. V logu je meno strany písané ako O2H, t. j. spredu čítaj ako odvaha, zozadu ako H2O, čiže životodarná voda. Nuž keď autor toto originálne logo vymýšľal, musel mať veľa odvahy, ale aj veľa vypitej životodarnej vody.

Jednoznačne najväčší zabávač, aspoň na začiatku svojho vystúpenia, bol Stanislav Pirošík, líder strany VZDOR – strana práce. ( Treba vedieť, že v bojovne vyzerajúcom logu strany je ruka so zaťatou päsťou a jej členovia si hovoria mladí komunisti ). Ten perlil najviac. Pochválil sa, že sú strana marxistcko – leninská ( z jeho vystúpenia bolo zjavné, že mu štúdium marxistickej literatúry zobralo toľko času, že si už žiadnu inú knihu prečítať nestihol ). Tiež sa priznal, že má doma aj busty Marxa, Lenina, ba dokonca aj Stalina. Pokračoval slovami, že hlavná úloha jeho strany je rozpútať na Slovensku socialistickú revolúciu. Našťastie netrval na tom, že by musela byť veľká, ani neupresnil, či sa začne útokom na prezidentský palác, alebo nejak inak. Trval, však na tom, že v socializme sa mu žilo lepšie. Bez okolkov sa priznal, že sa narodil v roku 1988. Tiež spomenul, že po víťazstve socialistickej revolúcie bude nasledovať znárodnenie, centrálne riadenie národného hospodárstva i triedny boj. Nechal sa uniesť a zaútočil aj na umelcov a športovcov, ktorí zarábajú neúmerne veľa. V novom zriadení budú vraj zarábať maximálne 2 000 € a budú predovšetkým slúžiť národu. V prvom rade však chce znárodniť automobilky. V niektorých znárodnených automobilkách by sa podľa neho namiesto automobilov mohli vyrábať trolejbusy.

Napadlo ma, že keď sa v automobilke Jaguár dozvedia, čo sa tu chystá, možno si príchod na Slovensko ešte rozmyslia. Stále som si však nebol istý, či sa nejedná o recesiu. Nie, nejedná. Ten mladý chlapík to všetko myslel vážne. Prezradil sa, keď mal odpovedať na otázku aký má názor na politické procesy, politických väzňov, pracovné tábory i gulagy. Vraj pracovné tábory boli vtedy obyčajné fabriky a zďaleka tam nebola taká tvrdá pracovná disciplína ako v dnešných kapitalistických firmách. Potom vystrúhal geniálnu definíciu gulagu. Gulagy vraj boli ostrovčeky kapitalizmu v socialistickom prostredí. Na otázku moderátora, či odmieta, že Stalin je zodpovedný za milióny ľudských obetí, odpovedal jednoznačne. ANO. Nuž aj Lavrentij Berija by bol spokojný s takýmito odpoveďami. Tu však už všetká zábava skončila.

Chcem zdôrazniť, že mi vôbec nevadí ak nejakí popletení mládenci, alebo senilní dedkovia obdivujú Hitlera, Stalina, Mao Ce- tunga, alebo Pol Pota. Je to ich vec. Svoje názory môžu slobodne šíriť doma, v mestských parkoch, ale aj v zariadeniach, ktoré radi navštevujú ( WC, krčmy a pod ). Títo ľudia sa vyskytujú na Slovensku, v Európe, v Rusku i Amerike. Iná vec je keď dostanú priestor a svoje zvrátené názory začnú šíriť prostredníctvom mienkotvornej tlače, v rozhlase, alebo v televízii. Podľa mňa,  to už v poriadku nie je. Všetci vieme, že je zakázané propagovať ideológiu postavenú na xenofóbii a nenávisti, či už rasovej, alebo triednej.