názory a úvahy

Septembrový termín predčasných volieb ešte nie je definitívne schválený. Má o ňom rokovať parlament ešte 31. januára. Dočasne poverený premiér Héger tvrdí, že pre neho je nepodstatný. Je však len malá pravdepodobnosť, že by ho koaličná väčšina nepresadila. Aj napriek veľkému odporu opozície a sľubom Borisa Kolára, že jeho poslanci zo Sme rodina budú hlasovať za všetky termíny. Treba spomenúť, že skorší júnový termín navrhovala aj prezidentka.

Septembrový termín je totiž veľmi nevýhodný pre novú vládu. Na jej zostavenie potrebuje víťaz volieb mesiac. Až potom sa môže zaoberať vládnutím, napr. aj zostavením štátneho rozpočtu na ďalší rok a nápravou chaotického stavu, ktorý zanechala táto neschopná vláda. Pritom bude mať na to necelé dva mesiace, keďže jeden z týchto mesiacov je december. Každému je jasné, že je to málo.

Heger na otázku, čím sa bude zaoberať jeho dočasná vláda nasledujúcich 8 mesiacov, odpovedal veľmi tajomne. Vraj sa budú snažiť presvedčiť voliča, že vedia vládnuť. Skutočne, odpoveď, ktorá vyráža dych.

Na pobavenie, doplním aj výrok šéfky koaličnej mikrostrany pani Remišovej. Podporila Hegera svojím vyhlásením, že ona a jej strana sa chcú počas 8 mesiacov venovať tomu, aby s plným nasadením presvedčili ľudí, že poctivá politika a výsledky je to, za čo sa oplatí bojovať. Ach, aké výstižné.

Sú to vlastne zábavné výroky. Svedčia o nulovej sebareflexii. Takéto hodnotenie po 3 rokoch neustálych koaličných šarvátok a každodenných prejavov neschopnosti? Ak by to vyhlásil Matovič, neprekvapilo by to nikoho. Vyzerá to však, že Heger je stále veľmi ovplyvnený svojím egocentrickým straníckym šéfom.

Prečo chce Heger, a s ním aj koaliční poslanci, predlžovať agóniu tejto vlády, ktorá už má len obmedzené kompetencie? Samozrejme, sú za tým predovšetkým peniaze, čiže 6 tisícové platy poslancov, ale aj štedré príspevky od štátu, ktoré vypláca politickým stranám.

Pán Heger má však ešte dôvod navyše. Chcel by si do volieb založiť svoju vlastnú stranu. Možno ho inšpirovala Nicolsonová so svojim Jablkom. Aj Heger podľahol trendu rozšírenému na Slovensku, podľa ktorého každý známejší politik by mal byť predsedom vlastnej politickej strany. Nuž, nič sa nedeje, vznikne ďalšia trpasličia politická strana s politickým výtlakom max. 1%. Lenže, ani tento krok sa Hegerovi nemusí podariť.

Ostáva nezodpovedaná otázka. Ako chce tento bojazlivý človek založiť vlastnú stranu, keď doteraz nemá ani vyjadrenie svojho pomäteného šéfa, či mu dovolí odísť z jeho firmy zvanej OĽANO?

Verejnosť s nevôľou vníma, že na rôzne relaxačné aktivity napr. exotické dovolenky, si koaliční poslanci vyhradili veľký až 8 mesačný časový priestor. Voličom terajšej vládnej koalície sa, takéto dobre platené, ničnerobenie nepáči. Poslanci by si to mohli uvedomiť.

A počítať s tým, že väčšina z nich si v októbri, po predčasných parlamentných voľbách, už do poslaneckých  lavíc nesadne.