názory a úvahy

Žiaľ, je to tak. Dokonca veľa Slovákov je presvedčených, že je to správne. Malo by si však položiť otázku. Patrí Slovensko do Európy, alebo do akéhosi malého východoeurópského regiónu? Väčšina Slovákov by asi odpovedala, že do Európy.

Potom by si títo Slováci tiež mali zodpovedať otázku, či je správne a pre Slovensko výhodné, byť členom EÚ a NATO. Pritom členom týchto organizácii sa Slovensko stalo na základe referenda. Na túto otázku by už menej Slovákov odpovedalo, že sú za EÚ a NATO. Intenzívna propaganda ich presvedčila, že tieto organizácie sú pre Slovákov veľmi nevýhodné, až škodlivé. Brusel nám nedáva dosť eurofondov a tie, čo dostaneme drzo kontroluje. Dokonca chce vedieť ako a kde boli investované.

Podobne je to s NATO. Poslali nám tu zahraničných vojakov a pritom nám žiadnych netreba. Viacerí naši politici sú presvedčení, že máme silnú, modernú a dobre vyzbrojenú armádu. Takáto armáda sa postaví proti akémukoľvek nepriateľovi. Nepotrebujeme žiadne NATO. Ubránime sa aj sami. Naši politici chcú, aby sa aj naša armáda riadila heslom našich predkov, „cudzie nechceme, ale svoje si nedáme“.

Keď sa nám nepodarí z týchto nespravodlivých organizácii vystúpiť hneď, mali by sme v nich pôsobiť ako silný a sebavedomý člen. Každý Slovák by si mal uvedomiť, že na Slovensku žije 1% obyvateľov EÚ a z pohľadu HDP sa Slovensko podieľa na celkovom HDP EÚ viac ako 1,5%. Slovensko síce má v obidvoch organizáciach rovnaké práva ako ostatní členovia, avšak mali by sme si vybudovať aspoň taký rešpekt ako má Maďarsko. Napr. Maďarsko ako jeden z členov NATO, a podľa ich vodcu aj dobrý priateľ Ruska, už dlho blokuje vstup Švédska do NATO. Až potom bude mať Slovensko v EÚ a NATO takú silnú pozíciu ako má Maďarsko. Pre niektorých slovenských politikov sa práve táto krajina, s ich neohrozeným vodcom, stála veľkým vzorom.

Dokonca už samotný Brusel uznal, že vzhľadom k tomu, že Maďarsko neuznáva pravidlá EÚ malo by túto organizáciu opustiť. Ich vodca uvažuje aj o tejto alternatíve. Ak si Slovensko zvolí túto maďarskú cestu, môže sa stať, že sa rovnako stane nechceným dieťaťom v týchto organizáciach. Pre našich politikov je aj takéto riziko veľmi lákavé. Bude síce potrebné k tomu zorganizovať referendum, ale po intenzívnej propagande podporenej vládou, by mohlo byť úspešné. Opustili by sme EÚ a NATO a silne sa primkli k Maďarsku a Rusku. To by bolo víťazstvo nezávislých pronárodných síl. Pronárodné sily by boli mimoriadne ústretové najmä k Rusku. Opäť od neho budeme nakupovať množstvo unikátnych tradičných výrobkov ( matriošky, samovary ), ktoré na našom trhu už roky chýbajú. Opäť sa rozvinie čulý cestovný ruch medzi obidvoma krajinami.

Budúcnosť teda vyzerá ružovo, ale aj tak nebude vyhovovať všetkým Slovákom. Najmä nie mladšej a strednej generácii. Prestanú nás navštevovať turisti zo štátov EÚ a Slovákom v zahraničí budú domáci naznačovať, že tam nie sú vítaní. Slovensko postupne príde o zahraničné investície a o eurofondy. Veľa mladých vzdelaných ľudí natrvalo vycestuje do zahraničia. Životná úroveň väčšiny obyvateľov poklesne. Slováci, ktorí myslia sociálne a konajú národne ( či naopak ) budú nejaký krátky čas nesmierne hrdí na to, akú samostatnú politiku na všetky svetové strany, robí Slovensko.

Keď začne Slovensko hospodársky upadať, bude to vina hlavne Bruselu, alebo zákernej Ameriky. Slovensko si možno bude nejaký čas bahniť v izolácii s dobrým pocitom niektorých národovcov ako sme so zlou EÚ vybabrali. Neskôr, ale začne ľuďom izolácia Slovenska prekážať. Najmä tej polovici obyvateľstva, ktorá o ňu nestála. Budú tej druhej polovici vykrikovať : „Teraz máte, čo ste chceli“.

Potom začne vadiť aj tým, ktorí ohlúpení propagandou, za izoláciu bojovali. Tí budú plačlivo svoje počínanie zdôvodňovať : „Nemohli sme predsa vedieť, že to tak dopadne“.