názory a úvahy

Pre žiadnu krajinu nie je dobré ak sa všetka politická moc skoncentruje v rukách jedného človeka. Zo štátov EÚ sa to doteraz podarilo len Orbánovi v Maďarsku. Môže sa to však podariť aj Ficovi na Slovensku.

Keď v roku 2018 Fico odstúpil z funkcie premiéra bolo jasné, že jeho strana nasledujúce parlamentné voľby nevyhrá. Sústredila sa však na najbližšie voľby prezidenta a v r. 2019 nominovala svojho veľmi silného kandidáta. Vysokého euroúradníka z Bruselu. Lenže pre voličov pri voľbe prezidenta vtedy zohrávala veľkú úlohu tzv. antificovská karta. Pre mnohých voličov nebolo dôležité kto bude víťaz, oveľa dôležitejšie bolo, aby to nebol zástupca SMERu a teda nejaký Ficov človek. V roku 2019 bolo teda rozhodovanie voličov rovnaké ako 2014, keď kandidoval samotný Fico a cítil sa istým víťazom.

Už koncom r. 2020, počas chaotického vládnutia Matovičovho kabinetu, keď bol SMER i Hlas v opozícii, prijali na Súmračnej štyri strategické úlohy.

1. Využiť neschopnosť Matovičovej vlády, jej bezradnosť pri boji s pandémiou a hlavne rastúcu nespokojnosť obyvateľstva a vyhrať nasledujúce parlamentné voľby ( už vtedy sa ukazovalo, žeby mohli byť predčasné)

2. Ústretovosťou k iným politickým stranám si zachovať koaličný potenciál ( poučenie z minulosti, keď SMER ako víťaz volieb nedokázal vytvoriť vládu ), udržať si dobré vzťahy s bratskou stranou Hlas i národne orientovanými stranami ( napr. SNS ) a tiež nadviazať spoluprácu aj s ďalšími stranami, ktoré zaznamenali výrazný nárast popularity ( Hnutie Republika ).

3. Neustálym napádaním a osočovaním prezidentky Čaputovej znížiť jej pomerne vysokú popularitu u obyvateľstva ( bola dlhodobo najpopulárnejší politik ) a  dosiahnuť stav, keď sa sama rozhodne, že nebude kandidovať v nasledujúcich prezidentských voľbách, kde by bola jasný favorit. Na realizáciu tejto úlohy využiť všetky kapacity strany ( i vedcov a revolucionárov ), sociálne siete aj konšpiračné média.

4. Vybrať za prezidentského kandidáta takého zástupcu strany, ktorý by mal reálnu šancu voľby vyhrať. Obsadiť funkciu prezidenta je pre stranu zvlášť dôležité pre jeho právomoc udeľovať amnestie. Dobré skúsenosti má strana z obdobia, keď v prezidentskom kresle sedel Ivan Gašparovič. Ten sa sám vyjadril, že sa cíti členom strany a po ukončení svojho mandátu sa aj aktívne zúčastňoval mítingov strany SMER.

Zo štyroch strategických úloh sa už tri podarilo strane splniť. Otázne ostáva len, či sa stane prezidentom bývalý čelný predstaviteľ strany SMER, ktorý vždy ochotne plní príkazy svojho šéfa, alebo sa ním stane človek schopný samostatne sa rozhodovať.

V čom spočíva hlavná nevýhoda, keď sa prezidentom stane niekto, čo len ponížene vykonáva príkazy svojho bývalého nadriadeného.

Rozhodujúcim momentom je pokorný súhlas s teraz nastúpenou zahraničnou politikou strany SMER. Bola vytýčená hneď od nastúpenia novej vlády. Žiaľ, vedie Slovensko do medzinárodnej izolácie. V zahraničí sú  síce politici, ktorí tejto ceste tlieskajú napr. Putin, Lukašenko, či Orban. Väčšina predstaviteľov krajín EÚ však neveriaco krúti hlavou. Nečakali, že sa Slovensko, tak rýchlo a otvorene, vydá maďarskou cestou.

V tejto etape lavírovania v zahraničnej politike, ktorá je vraj nasmerovaná na všetky svetové strany, by mohol  prezident zohrať veľmi dôležitú rolu. V prospech upevnenia pozície Slovenska v štruktúrach EÚ a NATO.  Ak bude prezident len poslušnou bábkou v rukách premiéra, bude Slovensko vnímané ostatnými štátmi EÚ ako malý ostrovček neslobody, kde sa bez vedomia a súhlasu Veľkého kormidelníka ani lístok na strome nepohne. Podobne je vnímané už dlhšiu dobu Maďarsko.

Izolácia Slovenska, do ktorej nás zaťahuje táto vláda, môže napredovať rýchlo, ale môže sa aj zastaviť. Záleží od toho, či na poste prezidenta bude osobnosť, ktorá túto izoláciu nepripustí a bude sa snažiť udržiavať dobré a priateľské vzťahy zo všetkými krajinami, alebo sa naplní hrozba, že Náčelník bude nielen premiérom, ale bude ovládať aj funkcie šéfa parlamentu a prezidenta.

Voliči sú starí i mladí, ale pre všetkých by malo platiť. Nedopusťme, aby sa Slovensko dostalo do medzinárodnej izolácie.

Žiaľ, tých starých, zväčša dôchodcov, už ťažko niekto presvedčí. Úplne podľahli propagande. Nahovorili im. Teraz už vládne iný Fico. Nie je to ten, čo vládol tie tri obdobia predtým. Vtedy vám zvýšil dôchodky o 1,90 EUR mesačne a teraz vám prihodil 300 EUR a ešte ani poriadne nesedel na úrade vlády. Sľúbil, že Slovensko bude robiť suverénnu a samostatnú politiku. Teraz sa už nebudeme klaňať Washingtonu, ani Bruselu. Fico zájde do Budapešti a tam s Orbánom všetko dohodne.

Mladí, veru, nie sú takí optimisti. Viacerí tvrdia. Ak vyhrá Ficov komorník začneme sa baliť na cestu